jadrový úder

jadrový úder — voj. v čase studenej vojny predpokladaný útok na protivníka, resp. aj na jeho spojencov (v rámci vojenských blokov NATO a Varšavská zmluva), s použitím jadrových zbraní teoreticky rozpracovaný vo vojenských doktrínach súperiacich jadrových mocností ZSSR a USA (napr. doktrína priamej konfrontácie, doktrína pružnej reakcie, doktrína regionálnej pružnej reakcie, doktrína realistického zastrašovania); presná definícia pojmu jadrový úder však neexistuje. V súvislosti s jadrovým úderom sa v teoretickej rovine objavovali pojmy ako preventívny jadrový úder (krajina sa len domnieva, že na ňu môže protivník zaútočiť a úder slúži na jeho odstrašenie), odvetný jadrový úder (krajina použije jadrové zbrane, ale spravidla vypustí raketu len ako odpoveď, keď už protivník použil proti nej jadrové zbrane), primárny jadrový úder (krajina vypustí rakety na protivníka ako prvá, a to najskôr na systémy velenia a riadenia, radary, odpaľovacie zariadenia ap. a neskôr aj na komunikačné kozmické satelity), sekundárny jadrový úder (krajina vypustí rakety po svojom primárnom údere a dopade odvetných rakiet protivníka), hromadný jadrový úder (krajina vypustí na protivníka rakety hromadne; → doktrína hromadnej odvety), globálny jadrový úder (úder v celosvetovom meradle vedúci k faktickému zničeniu sveta), taktický jadrový úder (s použitím taktických rakiet krátkeho a stredného doletu do priestoru bojiska s cieľom získať nad protivníkom taktickú výhodu) a strategický jadrový úder (zameraný na zničenie hlavných strategických cieľov a priemyselných miest v krajine protivníka, čím by ho prinútil kapitulovať). Po skončení studenej vojny, zániku Varšavskej zmluvy a rozpade ZSSR sa dostali do úzadia aj otázky jadrového úderu, ale napr. súčasná ruská bezpečnostná stratégia (prijatá 2010) pripúšťa možnosť preventívneho jadrového úderu v prípade, že bude ohrozený štát (Rusko) alebo jeho občania, pričom za hlavných nepriateľov označuje NATO a americký systém protiraketovej obrany.