jadrová rovnováha

jadrová rovnováha — vo vojensko-bezpečnostných analýzach stav, keď majú dve súperiace jadrové mocnosti približne rovnako veľký arzenál jadrových zbraní i schopnosť zasiahnuť protivníka. Pojem jadrová rovnováha vznikol počas studenej vojny a označoval stav, keď sa okolo 1970 dostal ZSSR v jadrovom zbrojení na úroveň USA a snažil sa ju udržať. Porušenie jadrovej rovnováhy nastáva nielen nepomerom v počte a sile jadrových zbraní, ale napr. aj vybudovaním obranných prostriedkov, ktoré protivník nemá k dispozícii. Približná strategická jadrová rovnováha je aj jedným z predpokladov uplatňovania stratégie tzv. vzájomne zaručeného zničenia. Jadrová rovnováha môže byť vnímaná pozitívne ako stav, keď žiadna zo súperiacich strán nezačne jadrovú vojnu. Keďže takáto rovnováha je dynamická (mení sa v závislosti od technologického pokroku a ekonomického vývoja) a nikdy nemôže byť úplne symetrická (jadrové arzenály súperiacich strán nemajú úplne rovnaké zloženie, technickú úroveň, strategické rozmiestnenie ap.), úsilie dosiahnuť a udržať jadrovú rovnováhu sa môže zmeniť na súťaž v zbrojení. Rusko ako nástupnícky štát ZSSR sa napriek poklesu celkovej vojenskej a politickej moci po 1991 snaží udržať jadrovú rovnováhu s USA ako predpoklad zachovania veľmocenského statusu. V súčasnosti možno hovoriť aj o úsilí zachovať jadrovú rovnováhu medzi Indiou a Pakistanom ako novými jadrovými mocnosťami.