jadrová munícia
jadrová munícia — voj. munícia, ktorej ničivé účinky sú založené na uvoľnení jadrovej energie pri jadrovom výbuchu. Podľa spôsobu uvoľnenia jadrovej energie sa delí na dva základné typy, štiepnu jadrovú muníciu a termojadrovú muníciu, pričom špecifickým druhom termojadrovej munície je neutrónová munícia. Štiepna jadrová munícia využíva reťazovú štiepnu reakciu uránu 235U alebo plutónia 239Pu (prípadne kalifornia 244Cf) s voľnými termickými neutrónmi, pričom sa uvoľňuje značné množstvo energie v pomerne krátkom čase. Termojadrová munícia využíva reakciu syntézy (fúzie) ťažších atómových jadier z vodíka a jeho izotopov (deutéria a trítia), pričom značné množstvo energie potrebné na vznik reakcie pochádza zo štiepnej reakcie jadrovej munície (štiepna nálož) alebo z iniciácie laserom. Po zohriatí zmesi izotopov vodíka na dostatočne vysokú teplotu prebieha syntéza, pri ktorej sa uvoľňuje tri- až štyrikrát viac energie než z rovnakého množstva štiepneho materiálu. Jadrovú muníciu tvoria letecké bomby (→ jadrová bomba), delostrelecké granáty, bojové hlavice rakiet (raketových striel) rôznych typov, hlbinné bomby, torpéda, jadrové míny, prípadne fugasy. Jej výbuchy sú charakterizované neobyčajne veľkou a ničivou silou, ktorá prevyšuje účinok klasickej munície.