Jacovce
Poloha
Mapa obce
Jacovce — obec v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji v strednej časti Nitrianskej pahorkatiny, 194 m n. m.; 1 805 obyvateľov (2021). Na neogénnych horninách pokrytých sprašou vznikol pahorkatinný reliéf s úvalinami. Územie je odlesnené.
Obec je písomne doložená v rokoch 1907 – 13 ako Jác, 1920 – 44, 1949 – 76 a a v roku 1990 Jacovce.
Vznikla po roku 1902 zlúčením obcí Malé Jacovce (písomne doložené 1510 ako Fewlsew Jecz, 1773 Kiss-Jacz, Klein-Jactzowitz, Male Jaczowicze, 1786 Kisch-Jácz, Male Jazowce, 1808 Kis-Jácz, Malé Jácowce, 1863 – 1902 Kisjác), Veľké Jacovce (doložené 1130 ako Jaz, 1156 Jegul, 1224 Jecz, 1258 Inferiori Jechy, 1264 Jeg, 1283 Jech, 1390 Nog Jech, 1510 Nagh Jecz, 1570 Jacz, 1773 Nagy-Jacz, Gros-Jactzowitz, Welk(é) Jaczowicze, 1786 Nagy-Jácz, Welke Jazowce, 1808 Nagy-Jácz, Welké Jácowce, 1863 – 1902 Nagyjác) a Zemianske Jacovce (doložené 1390 Kysiech, 1773 Nemes-Jacz, N(emesch)–Jactzowitz, Zeman(ské) Jaczowicze, 1786 Németh-Jácz, Zemanske Jazowce, 1808 Nemes-Jácz, Zemánské Jácowce, 1863 – 1902 Nemesjác). V rokoch 1944 – 49 boli Jacovce pričlenené k obci Tovarníky, 1976 – 90 k mestu Topoľčany.
Obec Malé Jacovce patrila zemanom z Jacoviec a Držkoviec, Sílešovcom a i. Existoval tam hrádok, písomne doložený v 18. stor. V obci Veľké Jacovce sídlili v roku 1224 jobagióni Nitrianskeho hradu, 1258 ich kráľ Belo IV. povýšil na zemanov. V roku 1283 získal Veľké Jacovce Matúš Čák Trenčiansky a stali sa súčasťou topoľčianskeho hradného panstva. V roku 1389 sa v obci spomína farár. Obce Malé a Veľké Jacovce boli v roku 1664 poplatné Turkom. Zemianske Jacovce patrili miestnym zemanom. Obyvatelia všetkých troch obcí sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Archeologické nálezy: kamenné štiepané nástroje z mladšieho paleolitu z objektu bývalej tehelne (dnes uložené v Prírodovednom múzeu vo Viedni). Viaceré polohy v chotári obce boli osídlené v neolite (želiezovská skupina) a v laténskej dobe.
Stavebné pamiatky: gotický rímskokatolícky Kostol navštívenia Panny Márie (14. stor.), rímskokatolícky Kostol Božieho milosrdenstva (2001 – 02), neoklasicistická Kaplnka Blahoslavenej Panny Márie (19. stor., 2004 rekonštruovaná), bývalá synagóga (začiatok 19. stor., v 2. polovici 20. stor. úplne prestavaná na rodinný dom), zvonica (1994), zvyšky židovského cintorína (19. – 1. polovica 20. stor.), technická pamiatka Schwarzov vodný mlyn (1850) s pôvodným zariadením z 1. polovice 20. stor.