Izumi Šikibu

Izumi Šikibu, asi 978 – po 1036 — japonská poetka obdobia Heian (794 – 1185), súčasníčka poetky Murasaki Šikibu, matka poetky Košikibu no Naiši (*997, †asi 1025). Ako 20-ročná sa vydala za izumského guvernéra, po čase však od neho odišla na cisársky dvor do hlavného mesta Heian (Heian-kjó, dnes Kjóto). Jej život dvornej dámy sprevádzali ľúbostné aféry, bola milenkou cisárskych princov Tametaku (*977, †1002) a Acumičiho (*981, †1007). Po ich smrti sa druhýkrát vydala a odišla z dvora. Z vášnivej lásky k princovi Acumičimu sa vyznala vo svojom poetickom denníku (nikki) Denník Izumi Šikibu (Izumi Šikibu nikki, po 1007), v ktorom významnú úlohu majú básne waka, okolo ktorých je vystavaný celý denník ako spomienka na zosnulého princa. Pre text písaný v tretej osobe býva niekedy toto dielo považované za žáner monogatari (rozprávanie). Denník patrí k najúprimnejším spovediam klasickej japonskej literatúry a bol preložený do viacerých jazykov. Autorka dvoch básnických zbierok (Izumi Šikibu šú a Zoku Izumi Šikibu šú) obsahujúcich vyše 500 päťverší tanka. Viaceré básne boli zaradené do cisárskej antológie japonskej poézie Gošúišú (1086) aj do antológie Šinkokinšú. V českom preklade vyšli výbery z jej poézie Závoje mlhy – deník a verše dvorní dámy (2002) a Čtvero ročních dob (2004).