izraelský film

izraelský film — prví priekopníci filmového umenia sa v Izraeli objavili krátko po jeho vzniku (1948), napr. dramatik a filmár slovenského pôvodu L. Lahola, za najvýznamnejší film tohto obdobia možno považovať Kóta 24 neodpovedá (Hill 24 Doesn’t Answer, 1954) režiséra Thorolda Dickinsona (*1903, †1984). Systematickejšia tvorba sa začala až v 60. rokoch 20. stor., keď Menachem Golan (*1929, †2014) a jeho bratranec Joram Globus (*1941) začali nakrúcať muzikály, špionážne filmy, melodrámy a etnické romantické komédie známe ako burekas. V 70. rokoch 20. stor. pribudol tzv. mladý film orientovaný na psychologické problémy strednej triedy. Filmy Mošeho Mizrachiho (*1931, †2018) a nostalgická tínedžerská komédia Boaza Davidsona (*1943) Citrónová zmrzlina (Eskimo Limon, 1978) boli úspešné aj v zahraničí. Vznikali medzinárodné koprodukcie s európskymi krajinami, izraelskí režiséri nakrúcali v angličtine s americkými hercami. V 90. rokoch 20. stor. začala domáca filmová produkcia klesať v prospech väčšinového podielu amerických filmov na trhu. V tomto období sa zo zahraničia vrátil najvýznamnejší izraelský filmár, dokumentarista Amos Gitai (*1950), ktorý v Izraeli nakrútil niekoľko hraných filmov, napr. Devarim (1995), Kadoš (1999) a Kipur (2000). Izraelský film sa postupne začal tematicky oslobodzovať od spätosti s politickou situáciou a komplikovanými izraelsko-arabskými vzťahmi a zameriavať na individuálne ľudské a spoločenské problémy. Izraelskú realitu a spoločnosť demýtizuje film Život podľa Agfy (Ha-Chayim Al-Pi Agfa, 1992) režiséra, herca a novinára Asafa Dajana (*1945, †2014). Izraelské filmy boli viackrát nominované na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film, napr. 2007 film Beaufort režiséra Josefa Cedara (*1968). Jazykom väčšiny izraelských filmov je hebrejčina, nakrúcajú sa však aj filmy v angličtine, v niektorých ďalších európskych jazykoch i v arabčine. K ďalším významným tvorcom izraelského filmu patria napr. Eitan Fox (*1964), E. Kišon, Avi Mograbi (*1956), David Perlov (*1930, †2003) a Rafael Nadjari (*1971).