izraelské divadlo

Text hesla

izraelské divadlo — divadelné umenie v Štáte Izrael od jeho oficiálneho vzniku 1948. Pojem izraelské divadlo bol pôvodne vnímaný rôznymi spôsobmi, nesprávne zahŕňal aj židovské divadlo ako celok. R. 1904 – 14 pôsobila v Izraeli divadelná skupina Milovníci hebrejského javiska (Chovevej habima haivrit). R. 1909 vznikol profesionálny izraelský divadelný súbor Habima (od 1932 sídli v Tel Avive, dnes Tel Aviv-Jaffa) ako jedno z prvých hebrejských divadiel, od 1948 považované za židovské národné divadlo. R. 1925 založil Moše ha-Levy (*1895, †1974) robotnícke divadlo Ohel, v ktorom sa uvádzali hry so sociálnou a biblickou tematikou. Do 40. rokov 20. stor. sa divadlá vo zvýšenej miere venovali politickým a intelektuálnym otázkam. R. 1945 vzniklo divadlo Cameri (hebr. Kameri), v ktorom bola v máji 1948 (dva týždne po vyhlásení Štátu Izrael) uvedená historicky pamätná inscenácia hry Mošeho Šamira (*1921, †2004) Chodil po poliach (hebr. Hu halach ba-sadot). Táto retrospektívna koláž spomienok na člena kibucu Uriho a jeho lásku k dievčine Mike, ktorá prežila holokaust, je prvou inscenáciou v hebrejskom jazyku bez ruského akcentu (akcentu exilových Židov).

V 50. rokoch 20. stor. mnohé z hier odrážali dezilúziu súčasníkov z reality v porovnaní s predstavami spred založenia štátu. Hra Krutosti Aliho kráľa (hebr. Achzar mi-kol ha-melech, 1953) od Nissima Aloniho (*1926, †1998) zachytáva prostredníctvom biblického podobenstva rozdelenie izraelskej spoločnosti na tábory, satirické hry E. Kišona vystihujú štátnu byrokraciu, hry Aharona Meggeda (aj Meged, *1920, †2016) kontroverzie v kibucoch ap. Niektorí divadelníci už v tom období siahli po európskej avantgarde a inscenovali hry S. Becketta, E. Ionesca i B. Brechta. Od vzniku Štátu Izrael divadlo nastoľovalo otázky identity, politiky i kultúrnych tradícií. Stálu tému holokaustu uplatnili vo svojich hrách Lea Goldbergová (Goldberg; *1911, †1970), Ben-Cion Tomer (*1928, †1998), A. Megged, Motti Lerner (*1949) a i. K najplodnejším autorom patril Chanoch Levin (*1943, †1999) s vyše 60 hrami namierenými proti všetkým nešvárom súdobej spoločnosti v rozličných umeleckých smeroch a štýloch, napr. Jakub a dôstojník (hebr. Jaakovi ve-leidental, 1974), Jóbovo utrpenie (Jesurei Ijov, 1981), Dieťa sníva (Hajeled cholem, 1991). V 70. rokoch 20. stor. vynikli Jaakov Šabtai (*1934, †1981) a Hillel Mittelpunkt (*1949). V 80. rokoch sa autor a režisér Jehošua Sobol (*1939) pôsobiaci v Mestskom divadle v Haife zameriaval na hľadanie izraelsko-židovsko-hebrejskej identity, na kontroverzie medzi sionizmom a židovstvom ap. Významný je i každoročne organizovaný divadelný festival v meste Akko s politicky neprijateľnými produkciami. Hra Mikve (2004) od súčasnej autorky Hadar Galronovej (Galron, *1970) o situácii žien v ortodoxnom prostredí udržiavajúcom stáročné tradície sa s úspechom hrala aj na Slovensku (Divadlo Aréna, 2009).

Text hesla

izraelské divadlo — divadelné umenie v Štáte Izrael od jeho oficiálneho vzniku 1948. Pojem izraelské divadlo bol pôvodne vnímaný rôznymi spôsobmi, nesprávne zahŕňal aj židovské divadlo ako celok. R. 1904 – 14 pôsobila v Izraeli divadelná skupina Milovníci hebrejského javiska (Chovevej habima haivrit). R. 1909 vznikol profesionálny izraelský divadelný súbor Habima (od 1932 sídli v Tel Avive, dnes Tel Aviv-Jaffa) ako jedno z prvých hebrejských divadiel, od 1948 považované za židovské národné divadlo. R. 1925 založil Moše ha-Levy (*1895, †1974) robotnícke divadlo Ohel, v ktorom sa uvádzali hry so sociálnou a biblickou tematikou. Do 40. rokov 20. stor. sa divadlá vo zvýšenej miere venovali politickým a intelektuálnym otázkam. R. 1945 vzniklo divadlo Cameri (hebr. Kameri), v ktorom bola v máji 1948 (dva týždne po vyhlásení Štátu Izrael) uvedená historicky pamätná inscenácia hry Mošeho Šamira (*1921, †2004) Chodil po poliach (hebr. Hu halach ba-sadot). Táto retrospektívna koláž spomienok na člena kibucu Uriho a jeho lásku k dievčine Mike, ktorá prežila holokaust, je prvou inscenáciou v hebrejskom jazyku bez ruského akcentu (akcentu exilových Židov).

V 50. rokoch 20. stor. mnohé z hier odrážali dezilúziu súčasníkov z reality v porovnaní s predstavami spred založenia štátu. Hra Krutosti Aliho kráľa (hebr. Achzar mi-kol ha-melech, 1953) od Nissima Aloniho (*1926, †1998) zachytáva prostredníctvom biblického podobenstva rozdelenie izraelskej spoločnosti na tábory, satirické hry E. Kišona vystihujú štátnu byrokraciu, hry Aharona Meggeda (aj Meged, *1920, †2016) kontroverzie v kibucoch ap. Niektorí divadelníci už v tom období siahli po európskej avantgarde a inscenovali hry S. Becketta, E. Ionesca i B. Brechta. Od vzniku Štátu Izrael divadlo nastoľovalo otázky identity, politiky i kultúrnych tradícií. Stálu tému holokaustu uplatnili vo svojich hrách Lea Goldbergová (Goldberg; *1911, †1970), Ben-Cion Tomer (*1928, †1998), A. Megged, Motti Lerner (*1949) a i. K najplodnejším autorom patril Chanoch Levin (*1943, †1999) s vyše 60 hrami namierenými proti všetkým nešvárom súdobej spoločnosti v rozličných umeleckých smeroch a štýloch, napr. Jakub a dôstojník (hebr. Jaakovi ve-leidental, 1974), Jóbovo utrpenie (Jesurei Ijov, 1981), Dieťa sníva (Hajeled cholem, 1991). V 70. rokoch 20. stor. vynikli Jaakov Šabtai (*1934, †1981) a Hillel Mittelpunkt (*1949). V 80. rokoch sa autor a režisér Jehošua Sobol (*1939) pôsobiaci v Mestskom divadle v Haife zameriaval na hľadanie izraelsko-židovsko-hebrejskej identity, na kontroverzie medzi sionizmom a židovstvom ap. Významný je i každoročne organizovaný divadelný festival v meste Akko s politicky neprijateľnými produkciami. Hra Mikve (2004) od súčasnej autorky Hadar Galronovej (Galron, *1970) o situácii žien v ortodoxnom prostredí udržiavajúcom stáročné tradície sa s úspechom hrala aj na Slovensku (Divadlo Aréna, 2009).

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Izraelské divadlo [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-11]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/izraelske-divadlo