izraelská hudba

izraelská hudba — hudobná kultúra na území dnešného Štátu Izrael, rôznorodý komplex náboženskej a sekulárnej (ľudovej a umelej) hudby. Izraelská hudba nadväzuje na tradičnú židovskú hudbu, ktorá sa v minulosti vyvíjala na území dnešného Izraela aj v židovských komunitách na celom svete (v diaspóre), tvorí neoddeliteľnú súčasť celosvetovej židovskej hudobnej kultúry. Vznik záujmu o tradičnú židovskú hudbu súvisel s oživením myšlienky vytvorenia vlastného židovského štátu, ktorá našla koncom 19. stor. najsilnejší impulz v sionistickom hnutí (→ sionizmus). Hudobný život na území vtedajšej Palestíny (dnešného Izraela) ovplyvnilo koncom 19. a v 1. pol. 20. stor. prisťahovalectvo (približne od 1881, → Izrael, Dejiny). V tom čase prišiel na toto územie aj rad významných hudobníkov a skladateľov hlásiacich sa k židovskej identite, ktorí na tradičných základoch vytvorili modernú židovskú hudobnú kultúru. V mestách sa rozvíjal hudobný život európskeho typu, na ľudovú pieseň vplývala vých. i záp. hudba; nová hudba sa vyvíjala v nových vidieckych komunitách (→ kibuc). V prvom období po príchode prisťahovalcov na územie dnešného Izraela bola ich významným hudobným prejavom pieseň pochádzajúca z oblastí, z ktorých sa prisťahovali. Úsilie o poznanie a obnovu hebrejského jazyka, literatúry a hudobnej kultúry sa v 19. stor. začalo v Rusku v nadväznosti na európske osvietenské hnutie (→ haskala). S cieľom spoznať a obnoviť tradičnú (náboženskú aj svetskú) židovskú hudbu bola 1908 v Petrohrade založená Spoločnosť židovskej ľudovej hudby (Obščestvo jevrejskoj narodnoj muzyki). Väčšina jej predstaviteľov sa neskôr vysťahovala do Palestíny. Spoluzakladateľ spoločnosti, ruský židovský skladateľ, muzikológ a hudobný folklorista Joel Engel (*1868, †1927), inicioval zbieranie a následné vydávanie židovských ľudových piesní (chasidskej hudby vých. Európy, neskôr aj v porovnaní so židovskou hudobnou kultúrou vo vtedajšej Palestíne). Chasidské melódie, ktoré začiatkom 20. stor. prenikli do Palestíny prostredníctvom prisťahovaných židovských osadníkov, vytvorili protiváhu tradičnej západoeurópskej židovskej hudbe a spolu s asimilovanou slovanskou piesňou prispeli k formovaniu novej hebrejskej melodiky. V tom období sa začala aj tvorba umelých piesní, ktoré na tradičné motívy komponovali skladatelia pôsobiaci od začiatku 20. stor. v Palestíne. Jedna z piesní Hatikva, hebr. Ha-tikva, sa neskôr stala izraelskou štátnou hymnou; autor hudby Šmuel Kohen (Samuel Cohen, *1870, †1940). K skladateľom pôsobiacim v tom čase na území dnešného Izraela patrili Mordechaj Zeira (pôv. Dimitrij Grebeň, *1905, †1968), Jehuda Šaret (pôv. Čertok, *1901, †1979), Matitiahu Šalem (*1904, †1975), Joel Walbe (*1898, †1982), Šalom Postolski (*1893, †1949), Daniel Samburski (*1909, †1977), Jedidija Admon (pôv. Gorochov, *1894, †1982), Emanuel Amiran (pôv. Pugačev, *1909, †1993), Menaše Ravina (*1899, †1968), Nisan Kohen-Melamed (*1906, †1983), Nahum Nardi (*1901, †1977) a i. V 20. rokoch 20. stor. sa piesňová melodika odklonila od tonálneho (→ tonalita) harmonického systému a pod vplyvom ľudového tanca hora sa začal uprednostňovať jednohlas (→ monódia). Okolo 1930 vznikla v prostredí čoraz početnejšieho vidieckeho obyvateľstva nová forma pastorálneho spevu, ktorý v melodike obsahoval arabskoislamské prvky (badateľný je najmä vplyv dychových hudobných nástrojov). R. 1940 – 50 nastal prudký rozvoj v tvorbe ľudových tancov s využitím židovsko-orientálnych melódií. Ľudová pieseň v modernom Izraeli (po 1948) nie je unifikovaná, jej hudobná faktúra odzrkadľuje kontakt s európskymi, africkými a ázijskými kultúrami (v súčasnosti sa najviac prejavuje vplyv slovanskej piesne, piesne sefardských Židov a jemenskej piesne). Obsahovo sú ľudové piesne zamerané najmä na historické udalosti a na skúsenosti zo života v diaspóre. Obnovila sa tradícia niektorých náboženských vidieckych sviatkov s ceremóniami, so spevmi, s hrami a tancami (napr. sviatok prvých plodov Chag ha-bikurim, Šavuot). Od začiatku 20. stor. sa usilovali šíriť hudobnú vzdelanosť v oblasti ľudovej aj umelej hudby viaceré novovznikajúce inštitúcie, ktoré organizovali hudobný život v mestách i na vidieku. R. 1910 bola v Tel Avive (dnes Tel Aviv-Jaffa) založená prvá hudobná škola, 1945 Izraelská hudobná akadémia (Israel Academy of Music, dnes Samuel Rubin Academy of Music, od 1966 súčasť Univerzity v Tel Avive). Zásluhou priekopníka hudobnej vzdelanosti Avrahama Cvi Idelsohna (*1882, †1938) vznikli viaceré základné a stredné hudobné školy v Palestíne. R. 1932 tam bolo založené hudobné konzervatórium (od 1958 Rubin Academy of Music in Jerusalem, dnes Jerusalem Academy of Music and Dance), ďalšie vznikli v Haife a i. Hudobné školy, ktoré vzdelávali učiteľov hudby pre potreby hudobnej praxe, sa zriaďovali aj v niektorých kibucoch. R. 1921 bola založená v Jeruzaleme Palestínska hudobná spoločnosť (The Jerusalem Musical Society), ktorá sa v 20. rokoch 20. stor. zaslúžila o vysokú úroveň hudobného života, 1926 založil lekár a skladateľ Mordechaj (Marcus) Sandberg (*1897, †1973) v Jeruzaleme aj palestínsku sekciu Medzinárodnej spoločnosti pre novú hudbu (International Society for Contemporary Music). R. 1923 založil dirigent a hudobný organizátor Mordechaj Golinkin (*1875, †1963) v Tel Avive prvú hebrejskú operu (Ha-opera ha-erecjisreelit), kde sa do 1928 uvádzali operné predstavenia (klasický repertoár) v novohebrejskom jazyku (ivrit). V tom čase vznikli aj viaceré orchestre a zbory. R. 1936 založil v Tel Avive poľský husľový virtuóz B. Huberman Palestínsky orchester (základ dnešného najvýznamnejšieho telesa – Izraelskej filharmónie, od 1948), ktorého prvý koncert dirigoval A. Toscanini. R. 1936 začala vysielať rozhlasová stanica Hlas Jeruzalema (Kol Jerušalaim, od 1948 Hlas Izraela, Kol Jisrael), ktorá mala vlastný symfonický orchester (založený 1940, od 70. rokov 20. stor. po jeho rozšírení prisťahovaním sa mnohých hudobníkov z bývalého ZSSR pôsobí ako Jeruzalemský symfonický orchester, Jerusalem Symphony Orchestra, ha-Tizmoret ha-Simfonit Jerušalaim rašut ha-šidur) i zbory. Obidva orchestre boli od začiatku zložené prevažne z renomovaných hudobníkov predtým pôsobiacich vo významných európskych orchestroch a od začiatku spolupracovali s významnými osobnosťami svetovej hudby (dirigentmi i sólistami). R. 1940 bol v Tel Avive založený operný súbor Palestínska ľudová opera (Palestine Folk Opera, hebr. Ha-opera ha-erecjisreelit ha-amamit), 1947 tam vznikla Izraelská národná opera (Israel National Opera), ktorej zakladateľkou bola americká speváčka Edis De Philippová (De Philippe, *1912, †1979), v 60. rokoch 20. stor. v nej účinkoval o. i. P. Domingo. Po jej zániku (1982) bola 1985 založená dnešná Izraelská opera (Israeli Opera, hebr. Ha-opera ha-jisreelit). Popri klasickom repertoári uvádza aj diela izraelských skladateľov. Do okruhu skladateľov, ktorí študovali v Európe a po príchode do Izraela v rôznych obdobiach rozvíjali izraelskú hudbu, patrili spočiatku členovia petrohradskej Spoločnosti židovskej ľudovej hudby, napr. stúpenec ruskej školy J. Engel, skladateľ a violončelista Joachim Stučevskij (*1891, †1982), propagátor chasidských melódií Izák Edel (*1896, †1973), skladateľ a dirigent Marc Lavry (aj Mark Lavri, *1903, †1967), žiak A. K. Glazunova, autor kantáty Pieseň piesní (Šir ha-širim), opery so silným ľudovým akcentom a miestnou tematikou Strážca Dan (Dan ha-šomer, 1945, ako prvú pôvodnú židovskú operu ju 1946 uviedol súbor Palestine Folk Opera) a iných diel. Ako interpreti v oblasti symfonickej a komornej hudby pôsobili huslista a koncertný majster Josef Kaminski (*1903, †1972), klavirista a pedagóg Aviassaf Barnea (pôv. Bernstein, *1903, †1957), skladateľka, klaviristka a hudobná pedagogička Verdina Šlonská (Shlonsky, *1905, †1990) a skladateľ a huslista Baruch Kobias (pôv. Bertold Kobias, *1895, †1964). Vzťah k nemeckým novoromantikom a ku C. Debussymu sa prejavil v tvorbe skladateľov Avrahama (Abraham) Dausa (*1902, †1974) a Ericha Waltera Sternberga (*1891, †1974). K významným predstaviteľom izraelského hudobného života patrili skladateľ, dirigent, klavirista a folklorista P. Ben-Haim a skladateľ, spevák, klavirista, organista a dirigent Karel Salmon (pôv. Karl Salomon, *1897, †1974), autor opery Dávid a Goliáš (David ve-Goliat, 1930), vokálno-inštrumentálnej koncertnej skladby Sľuby (Nedarim, 1954 – 55) a i. Generácia skladateľov, ktorí sa narodili na začiatku 20. stor. a nadobudli hudobné vzdelanie na európskych školách, má bližšie k atonálnemu (→ atonálna hudba), neoklasickému (→ neoklasicizmus) alebo dodekafonickému (→ dodekafónia) hudobnému ideálu. K žiakom P. Hindemitha patrili Hanoch Jacoby (aj Heinrich Jacoby, *1909, †1990) a Josef Tal (pôv. Grünthal, *1910, †2008), ktorý bol ovplyvnený aj elektronickou hudbou a dielami J. M. Hauera, žiakom J. Hubaya a Z. Kodálya bol skladateľ a violista Ödön Pártos (Oedoen Partos, *1907, †1977), u P. Dukasa, A. Cortota a N. Boulangerovej študoval skladateľ, dirigent, klavirista a hudobný kritik Alexander Uriah Boskovich (*1907, †1964), spoluzakladateľ Izraelskej hudobnej akadémie v Tel Avive. Tvorba týchto skladateľov je charakteristická rozvíjaním židovského kultúrneho dedičstva (folklórne a synagogálne tradície) a návratom k prísnemu kontrapunktu 16. stor. Návrat k židovským a arabským prameňom predstavovali kantáty Ábela Ehrlicha (*1915, †2003) a diela Mordechaja Setera (*1916, †1994). Vplyvy francúzskej hudby sa prejavili v ranej tvorbe skladateľa, dirigenta a huslistu Artura Gelbruna (*1913, †1985) i v tvorbe priekopníka stredomorského hudobného štýlu Menachema Avidoma (vlastným menom Mendel Mahler-Kalkstein, *1908, †1995). Skladatelia Bernd Bergel (pseud. Dov Bargil, *1909, †1967) a Stefan Wolpe (*1902, †1972) patrili k žiakom A. Schönberga. V Izraeli začas pôsobili aj nemecko-americký hudobný teoretik a skladateľ Herbert Brün (*1918, †2000), bratislavský rodák, skladateľ Jehošua Lakner (*1924, †2003), ktorého tvorba je zameraná na konkrétnu hudbu, a predstaviteľ hudobnej avantgardy R. Haubenstock-Ramati. K významným absolventom izraelských hudobných škôl patrili skladateľ, klavirista a pedagóg Chaim (Heinz) Alexander (*1915, †2012), skladateľ Moše Lustig (*1922, †1958), skladateľ a pedagóg Ben-Cion Orgad (*1926, †2006), dirigent a skladateľ Gary Bertini (*1927, †2005), skladateľ a hudobný kritik Jochanan Böhm (*1914, †1986), skladateľ a dirigent Noam Šeriff (*1935, †2018) a i. K významným skladateľom najmladšej generácie, z ktorých sa viacerí presadili aj v zahraničí, patria Ben-Šabtaj Ari (*1954), Hagar Kadimová (Kadima; *1957), Ruben Seroussi (*1959), Michael Wolpe (*1960), Ayal Adler (*1968), Nizan Leibovich (*1969), Erel Paz (*1974), Aviya Kopelmanová (Kopelman, *1978) a i. Vydavateľom novej izraelskej hudby bol hudobný vedec Peter (Emmanuel) Gradenwitz (*1910, †2001), zakladateľ (1949) súkromného vydavateľstva Israeli Music Publications a zároveň autor muzikologických diel Izraelská hudba (The Music of Israel, 1949), Hudba a hudobníci v Izraeli (Music and Musicians in Israel, 1959) a i. Od 1961 pôsobí v Tel Avive-Jaffe hudobné vydavateľstvo Israel Music Institute (IMI), ktoré vydáva odbornú literatúru o hudbe, hudobniny i tvorbu izraelských skladateľov a súčasne pôsobí aj ako hudobné informačné centrum (Israel Music Information Centre, IMIC).