Izidor zo Sevilly

Text hesla

Izidor zo Sevilly, aj Isidorus Hispalensis, sv., okolo 560 asi Cartagena – 4. 4. 636 Sevilla — španielsky kresťanský teológ, spisovateľ a encyklopedista, jeden z najvýznamnejších učencov raného stredoveku. R. 600 – 636 pôsobil ako biskup v Seville (lat. Hispala), do úradu nastúpil po smrti svojho brata Leandra (†600). Bojoval proti ariánstvu a zaslúžil sa o prijatie Nicejského vyznania viery španielskymi Vizigótmi. R. 633 predsedal španielskej synode v Tolede, ktorá položila základy života katolíckej cirkvi v Španielsku. Podporoval vedu, zriaďoval a udržiaval kláštory a kláštorné školy ako základ náboženskej vzdelanosti v stredoveku. Usiloval sa nastoliť prísnu cirkevnú disciplínu a zriadil formačnú inštitúciu budúcich kňazov pokladanú za prototyp kňazských seminárov. Vo svojom diele zachoval odkaz antickej vzdelanosti. Autor teologických (Úvod do kníh Starého a Nového zákona, O pôvode a zániku otcov, Niekoľko alegórií zo Svätého písma) a liturgických diel (O cirkevných úradoch, De ecclesiasticis officiis), učebnice dogmatiky a etiky Sententiarum libri tres, ako aj diel z oblasti dejín (Veľká kronika, Chronica maiora; Dejiny kráľovstiev Gótov, Vandalov a Svébov, Historia de regibus Gothorum, Vandalorum et Suevorum; Chvála Hispánie, Laudatio Hispaniae; O slávnych mužoch, De viris illustribus) a prírodných vied (O prirodzenosti vecí, De natura rerum). Jeho najvýznamnejším dielom je 20-zväzková encyklopédia Etymológie (Etymologiae) považovaná za súhrn (sumu) antických vied, v ktorej zosumarizoval poznatky z obdobia antiky i zo súdobého obdobia z rôznych vedných disciplín (lekárstvo, právo, náboženstvo, jazyk, príroda a i.). V prvých troch knihách sa zaoberal siedmimi slobodnými umeniami (gramatikou, rétorikou, dialektikou, aritmetikou, geometriou, astronómiou a hudbou), v ďalších knihách medicínou, profánnymi dejinami až po vládu Hérakleia, teologickou vedou, náukou o cirkvi a herézami. Encyklopédia obsahuje aj niekoľko máp, o. i. aj mapu sveta zobrazujúcu zem ako kruh obklopený oceánom. Dielo Izidora zo Sevilly spoluurčovalo stredovekú vzdelanosť, je považovaný za majstra stredovekej Európy a prvého organizátora kresťanskej kultúry. R. 1598 kanonizovaný, 1722 vyhlásený za cirkevného učiteľa. Zobrazovaný ako sediaci biskup s perom alebo s knihou, často obklopený včelami. Sviatok 4. apríla.

Popis ilustrácie

Slovenský maliar z 3. tretiny 18. storočia: Izidor zo Sevilly,1770 – 1800, Slovenská národná galéria

Text hesla

Izidor zo Sevilly, aj Isidorus Hispalensis, sv., okolo 560 asi Cartagena – 4. 4. 636 Sevilla — španielsky kresťanský teológ, spisovateľ a encyklopedista, jeden z najvýznamnejších učencov raného stredoveku. R. 600 – 636 pôsobil ako biskup v Seville (lat. Hispala), do úradu nastúpil po smrti svojho brata Leandra (†600). Bojoval proti ariánstvu a zaslúžil sa o prijatie Nicejského vyznania viery španielskymi Vizigótmi. R. 633 predsedal španielskej synode v Tolede, ktorá položila základy života katolíckej cirkvi v Španielsku. Podporoval vedu, zriaďoval a udržiaval kláštory a kláštorné školy ako základ náboženskej vzdelanosti v stredoveku. Usiloval sa nastoliť prísnu cirkevnú disciplínu a zriadil formačnú inštitúciu budúcich kňazov pokladanú za prototyp kňazských seminárov. Vo svojom diele zachoval odkaz antickej vzdelanosti. Autor teologických (Úvod do kníh Starého a Nového zákona, O pôvode a zániku otcov, Niekoľko alegórií zo Svätého písma) a liturgických diel (O cirkevných úradoch, De ecclesiasticis officiis), učebnice dogmatiky a etiky Sententiarum libri tres, ako aj diel z oblasti dejín (Veľká kronika, Chronica maiora; Dejiny kráľovstiev Gótov, Vandalov a Svébov, Historia de regibus Gothorum, Vandalorum et Suevorum; Chvála Hispánie, Laudatio Hispaniae; O slávnych mužoch, De viris illustribus) a prírodných vied (O prirodzenosti vecí, De natura rerum). Jeho najvýznamnejším dielom je 20-zväzková encyklopédia Etymológie (Etymologiae) považovaná za súhrn (sumu) antických vied, v ktorej zosumarizoval poznatky z obdobia antiky i zo súdobého obdobia z rôznych vedných disciplín (lekárstvo, právo, náboženstvo, jazyk, príroda a i.). V prvých troch knihách sa zaoberal siedmimi slobodnými umeniami (gramatikou, rétorikou, dialektikou, aritmetikou, geometriou, astronómiou a hudbou), v ďalších knihách medicínou, profánnymi dejinami až po vládu Hérakleia, teologickou vedou, náukou o cirkvi a herézami. Encyklopédia obsahuje aj niekoľko máp, o. i. aj mapu sveta zobrazujúcu zem ako kruh obklopený oceánom. Dielo Izidora zo Sevilly spoluurčovalo stredovekú vzdelanosť, je považovaný za majstra stredovekej Európy a prvého organizátora kresťanskej kultúry. R. 1598 kanonizovaný, 1722 vyhlásený za cirkevného učiteľa. Zobrazovaný ako sediaci biskup s perom alebo s knihou, často obklopený včelami. Sviatok 4. apríla.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Izidor zo Sevilly [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-11]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/izidor-zo-sevilly