Izakovič, Viliam

Text hesla

Izakovič, Viliam, 24. 6. 1925 Borová, okres Trnava – 26. 5. 1986 Bratislava — slovenský lekár, endokrinológ, genetik a pedagóg; zakladateľ lekárskej genetiky na Slovensku. R. 1950 – 57 pôsobil na internom oddelení v nemocnici vo Zvolene, 1957 – 67 v Slovenskom ústave pre doškoľovanie lekárov v Trenčíne (1964 premenovaný na Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov), od 1965 vedúci Kabinetu klinickej genetiky, 1967 – 86 v Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave (dnes Slovenská zdravotnícka univerzita), od 1971 vedúci Subkatedry klinickej genetiky, od 1976 prednosta oddelenia klinickej genetiky v Nemocnici s poliklinikou akademika L. Dérera v Bratislave; 1993 profesor (in memoriam). Zaoberal sa interným lekárstvom, bol priekopníkom modernej endokrinológie na Slovensku a prvým postgraduálnym pedagógom v tomto odbore, neskôr sa venoval lekárskej genetike, najmä konštitučným gonozómovým aberáciám, chromozómovému mozaicizmu, syndrómom chromozómovej instability (napr. Fanconiho syndrómu), fenoménu predčasného delenia centroméry pri vzniku aneuploidií a cytogenetike hemoblastóz. Zaslúžil sa o vypracovanie a schválenie prvej Koncepcie lekárskej genetiky (1972) ako samostatného lekárskeho odboru, čím sa vytvorili podmienky na zriaďovanie genetických pracovísk na celom území Slovenska, a o vypracovanie systému pregraduálneho a postgraduálneho štúdia v odbore lekárska genetika. Zaviedol cytogenetické metódy do praxe. Autor a spoluautor 14 knižných prác, napr. Cytogenetika v klinickej endokrinológii (1972), O dedičnosti (spoluautor, 1979), Klinická endokrinológia (spoluautor, 1982) a Patologická fyziológia (spoluautor, 1984), a vyše 150 odborných článkov v domácich a zahraničných časopisoch. Spoluzakladateľ a predseda (1981 – 86) Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky. Člen viacerých významných spoločností, nositeľ mnohých ocenení.

Od 1990 Slovenská spoločnosť lekárskej genetiky každoročne usporadúva po ňom nazvaný Izakovičov memoriál – celoslovenskú genetickú konferenciu s medzinárodnou účasťou, na ktorej sú poprednými odborníkmi prezentované najnovšie poznatky z oblasti lekárskej genetiky, a od 1999 udeľuje Pamätnú medailu V. Izakoviča osobnostiam, ktoré dosiahli mimoriadne výsledky v odbore lekárska genetika.

Text hesla

Izakovič, Viliam, 24. 6. 1925 Borová, okres Trnava – 26. 5. 1986 Bratislava — slovenský lekár, endokrinológ, genetik a pedagóg; zakladateľ lekárskej genetiky na Slovensku. R. 1950 – 57 pôsobil na internom oddelení v nemocnici vo Zvolene, 1957 – 67 v Slovenskom ústave pre doškoľovanie lekárov v Trenčíne (1964 premenovaný na Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov), od 1965 vedúci Kabinetu klinickej genetiky, 1967 – 86 v Inštitúte pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave (dnes Slovenská zdravotnícka univerzita), od 1971 vedúci Subkatedry klinickej genetiky, od 1976 prednosta oddelenia klinickej genetiky v Nemocnici s poliklinikou akademika L. Dérera v Bratislave; 1993 profesor (in memoriam). Zaoberal sa interným lekárstvom, bol priekopníkom modernej endokrinológie na Slovensku a prvým postgraduálnym pedagógom v tomto odbore, neskôr sa venoval lekárskej genetike, najmä konštitučným gonozómovým aberáciám, chromozómovému mozaicizmu, syndrómom chromozómovej instability (napr. Fanconiho syndrómu), fenoménu predčasného delenia centroméry pri vzniku aneuploidií a cytogenetike hemoblastóz. Zaslúžil sa o vypracovanie a schválenie prvej Koncepcie lekárskej genetiky (1972) ako samostatného lekárskeho odboru, čím sa vytvorili podmienky na zriaďovanie genetických pracovísk na celom území Slovenska, a o vypracovanie systému pregraduálneho a postgraduálneho štúdia v odbore lekárska genetika. Zaviedol cytogenetické metódy do praxe. Autor a spoluautor 14 knižných prác, napr. Cytogenetika v klinickej endokrinológii (1972), O dedičnosti (spoluautor, 1979), Klinická endokrinológia (spoluautor, 1982) a Patologická fyziológia (spoluautor, 1984), a vyše 150 odborných článkov v domácich a zahraničných časopisoch. Spoluzakladateľ a predseda (1981 – 86) Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky. Člen viacerých významných spoločností, nositeľ mnohých ocenení.

Od 1990 Slovenská spoločnosť lekárskej genetiky každoročne usporadúva po ňom nazvaný Izakovičov memoriál – celoslovenskú genetickú konferenciu s medzinárodnou účasťou, na ktorej sú poprednými odborníkmi prezentované najnovšie poznatky z oblasti lekárskej genetiky, a od 1999 udeľuje Pamätnú medailu V. Izakoviča osobnostiam, ktoré dosiahli mimoriadne výsledky v odbore lekárska genetika.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Izakovič, Viliam [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/izakovic-viliam