Izák, Ľudovít

Text hesla

Izák, Ľudovít, pseudonym Miloš Lihovecký, Strýčko Miloš, 13. 4. 1862 Banská Štiavnica – 16. 3. 1927 Kremnica — slovenský hudobný skladateľ, zbormajster, kultúrny pracovník a hymnológ. R. 1881 – 86 učiteľ vo Váci (Vacov) a 1886 – 1919 v Budapešti, kde 1892 – 1915 dirigoval Slovenský spevokol, s ktorým uvádzal operety, divadelné hry, ako aj zborovú tvorbu, a popritom 1893 – 95 študoval kompozíciu na tamojšom konzervatóriu. R. 1908 – 14 pôsobil aj ako redaktor v tom čase najvýznamnejšieho slovenského detského časopisu Zornička. R. 1919 – 26 vo Zvolene správca štátnej ľudovej chlapčenskej školy, 1919 aj prvý riaditeľ novozaloženej Hudobnej školy. Vedenie Spolku Tranoscius ho poverilo (ako člena partitúrového odboru zostaveného 1901) reformou evanjelického chrámového spevu, v rámci ktorého presadzoval ideu návratu k autentickým melódiám duchovných piesní. Izák vyexcerpoval z prístupných prameňov vyše 1 500 nápevov evanjelických piesní, harmonizoval ich a 1916 – 18 vypracoval partitúru, ktorá však ostala v rukopise; 1914 vyšiel tlačou výber v anonymných spevníkoch Školský Zpěvník evanjelický aneb výběr Písní Duchovních z Tranosciuse a Školský Zpěvník evanjelický aneb výběr Písní Duchovních ze Zpěvníka evanjelického. Izákovo reformné úsilie sa zúročilo v evanjelických organových partitúrach 20. stor. Venoval sa zbieraniu slovenských ľudových piesní a ich úpravám. Komponoval mužské a miešané zbory, piesne a klavírne diela. Vo viacerých zborových úpravách slovenských ľudových piesní uplatnil prekomponovanú formu a spájanie piesní do vencov (Kázala mi mati; Husičky; Bačovské piesne, 1914; Detvianske piesne, Krupinská svadba, 1920; a i.). Pre zbor upravil aj hymnickú pieseň Hej, Slováci (text S. Tomášik). Pôvodné zbory majú zväčša vlastenecký nádych, v niektorých využil i cudzí hudobný materiál, napr. Od severu vietor fúka (s citáciou piesne Hej, Slováci, text V. Pauliny-Tóth), Prosba (na melódiu Miloslava Krčméryho, *1860, †1902; text A. Sládkovič), Dcérka a mať (text A. Sládkovič) a Hoj, zem drahá (text M. Rázus). Vrcholom Izákovej piesňovej tvorby je posmrtne vydaná zbierka umelých piesní Kvet na orgováne (1944, texty Bohuslav Klimo-Hájomil, *1882, †1952), najznámejšou bola umelá pieseň pre dva hlasy a klavír Materinská reč moja (text Horal). Vytvoril aj populárnu klavírnu polku Anica (1895) a klavírne variácie Dobre mi a Tečie, voda, tečie na melódie ľudových piesní.

Zverejnené v novembri 2013.

Izák, Ľudovít [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-24 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/izak-ludovit