Ivasková, Astríde

Ivasková (Ivaska), Astríde (Astrīde), 7. 8. 1926 Riga – 24. 3. 2015 tamže — lotyšská poetka a prekladateľka, manželka I. Ivaska. R. 1944 emigrovala do Nemecka, kde na univerzite v Marburgu študovala románske, germánske a slovanské jazyky. R. 1949 – 91 žila v USA, 1958 – 66 pôsobila na univerzite v Minnesote a Oklahome, 1962 – 82 redaktorka lotyšského exilového časopisu Jaunā Gaita (Nová cesta), externe spolupracovala aj s americkými časopismi World Literature Today a Journal of Baltic Studies, v ktorých popularizovala lotyšskú literatúru. R. 1991 – 2000 žila v Írsku (Fountainstown, Cork), od 2001 v Rige. Ivaskovej kultivovaná poézia harmonicky spája jej znalosť mnohých kultúr i literatúr s úctou a pokorou k prírode. Autorka básnických zbierok Krst jazera (Ezera kristības, 1966), Pravda zimy (Ziemas tiesa, 1968), Stopy v sosnovom háji (Solis silos, 1973) a Svetlo ranilo (Gaisma levainoja, 1982), lyrickej prózy Krížom-krážom (Līču loki, 1981), knihy pre deti Zázraky a objavy (Pārsteigumi un atklājumi, 1984) a výberov z poézie Na okraji úhorom ležiacej pôdy (angl. At the Fallow’s Edge, 1981) a Tapio, vládca lesa (angl. Tapio, Master of the Forest, 1988). Členka významných literárnych spoločností, jej poézia bola preložená do viacerých jazykov.