Ivaška, Samuel

Ivaška, Samuel, 18. 5. 1948 Ružomberok — slovenský filmový režisér, scenárista, básnik, hudobník a pedagóg. Koncom 60. rokov 20. stor. začal pôsobiť v divadle hudby a v Krajskom bábkovom divadle v Banskej Bystrici, sám začal uvádzať syntetické pásma, v ktorých sa prelínali hudba, fotografia a film. Od 1972 študoval na FAMU v Prahe dramaturgiu a dokumentárnu réžiu. Štúdium ukončil 1980 autorskými filmami ...a narodí sa mesto, Malá ZOO a Corina (prvé dva z nich boli 1981 uvedené na Medzinárodnom filmovom festivale v nemeckom Oberhausene), ku ktorým napísal aj scenár a hudbu. Pre jeho filmy je typické časté prelínanie rôznych druhov umenia s cieľom vytvoriť komplexný autorský obraz človeka svojej doby, pričom dôležitými zložkami sú hudba a kontrastný zvuk vymedzujúci prevahu dokumentaristického prístupu. R. 1981 – 82 viedol Štúdio Nova pre mladých nadšených filmových tvorcov, ktoré bolo po premiére jeho filmu Suterén (1983) z ideologicko-politických príčin zrušené. Veľká časť Ivaškovej tvorby sa z ideologických príčin mohla uvádzať až po 1989. Od 90. rokov 20. stor. pedagóg na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty UK a externý pedagóg na Katedre filmovej vedy VŠMU. Založil alternatívnu školu kreatívnych médií Prírodnej univerzity vo Vavrišove, 1992 sa podieľal na založení Art Centra v Bratislave, ktoré viedol ako umelecký vedúci. Režisér 78 experimentálnych, dokumentárnych i hraných filmov, napr. Strmé slnko (1980), Príbeh jednej letnej búrky (1982), Modrý autobus (1983), Salón pod viničom (1985), Dovidenia mama (1986), Papradinový vŕšok (1986), Horká chuť dreva (1989), Výpravca holubov (1991), Moje meno je Jé Té Katkin – Svetelný strom (1999), Brehy mojej rieky (2000), Malé tajomstvo krovín (2002) a Dotyky vonkajších a vnútorných svetov (2006). Za film Memento (1990), ktorý bol filmovým spracovaním rovnomenného scénického oratória P. Martinčeka na texty R. Johna, získal na svetovom televíznom festivale v Banffe (Alberta, Kanada) 1991 hlavnú cenu a cenu Rockie.