Ivančič, Ján

Ivančič, Ján, aj Ioannes Ivancsics, Ivanchich, 25. 11. 1722 Komárno – 17. 7. 1784 Trnava — uhorský kňaz a filozof. R. 1740 vstúpil do jezuitskej rehole, 1742 – 45 študoval filozofiu a 1747 – 49 matematiku na univerzite vo Viedni, 1750 – 53 teológiu na Trnavskej univerzite. R. 1753 – 55 kazateľ v Komárne, 1755 – 61 profesor na Trnavskej univerzite, 1761 spirituál viedenského Pázmánea, 1762 profesor teológie na univerzite vo Viedni, prednášal aj filozofiu a fyziku, 1770 – 73 prefekt seminára v Trnave, od 1774 ostrihomský kanonik, 1780 hontiansky archidiakon. Autor teologických prác, v ktorých sa zaoberal prevažne filozofiou a riešením tradičných scholastických problémov, obhajoval tézu, že prírodné zákony dal svetu Boh, preto nie sú nevyhnutné a nemenné. Patril k prvým profesorom Trnavskej univerzity, ktorí sa zároveň pokúsili odpútať od scholastickej filozofie, čím do určitej miery pripravil prijatie osvietenských myšlienok. Autor veršovanej dizertácie o základoch optiky Elementa opticae (1750) a ďalších diel, napr. Prosopopejae ex sacris litteris desumptae (1747), Institutiones metaphysicae (1758) a Assertiones ex universa philosophia (1759).