írske povstanie 1798

írske povstanie 1798 — povstanie Írov proti anglickej nadvláde s cieľom získať zrovnoprávnenie katolíkov s protestantmi a nezávislosť. Pod vplyvom Francúzskej revolúcie sa začalo prebúdzať aj írske politické myslenie a organizovať hnutie odporu. R. 1791 bola založená Spoločnosť írskej jednoty (Society of United Irishmen) s centrami v Dubline a Belfaste (na jej čele stál liberálny protestant Theobald Wolfe Tone, *1763, †1798), ktorého cieľom bolo formovať verejnú mienku smerom k prijatiu reformného programu (zjednotenie protestantov a katolíkov, emancipácia katolíkov, reforma parlamentu). Britské úrady napriek niektorým ústupkom reagovali šikanovaním a represáliami, čo znamenalo koniec cesty k dohode konštitučnými metódami. Podporu pre tajne plánované povstanie získali v revolučnom Francúzsku (misia T. W. Tona), výprava francúzskeho námorného expedičného zboru (43 lodí) v decembri 1796 však pre búrlivé počasie nedosiahla írske pobrežie. Povstanie, ktoré v Írsku nakoniec v máji 1798 vypuklo, nebolo dobre zorganizované a akcie írskej jednoty boli zle koordinované, takže z vojenského hľadiska predstavovalo len sériu izolovaných ozbrojených konfliktov a utrpelo od Britov drvivú porážku. Francúzske oddiely, ktoré dorazili na pomoc v auguste 1798, stáli proti obrovskej presile a boli nútené kapitulovať. Po likvidácii povstania sa začali tvrdé perzekúcie, jeho vodcovia i desiatky účastníkov boli popravení (T. W. Tone spáchal vo väzení pred popravou samovraždu). Politickým dôsledkom povstania bolo zrušenie írskeho parlamentu a čiastočnej samosprávy a pripojenie Írska priamo k Veľkej Británii, čím sa 1. 1. 1801 stalo súčasťou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska (→ Zákon o únii).