Iršai, Jevgenij Markovič

Text hesla

Iršai, Jevgenij Markovič, 15. 1. 1951 Petrohrad — ruský skladateľ a klavirista pôsobiaci na Slovensku. Študoval kompozíciu a hru na klavíri na konzervatóriu v Petrohrade. R. 1991 – 92 korepetítor Štátnej opery a súčasne profesor kompozície a hry na klavíri na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici, 1996 – 2008 prednášal na Katedre hudby Fakulty humanitných vied Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici. Od 2001 externe a od 2005 interne vyučuje kompozíciu na Katedre skladby a dirigovania Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU v Bratislave; 2011 profesor. Venuje sa komornej a sólistickej hre, jeden z organizátorov hudobného života v stredoslovenskom regióne (napr. medzinárodný festival súčasného umenia Hudobné salóny v Banskej Bystrici, 1997, ktorý sa transformoval na Hudobné salóny v regiónoch).

V jeho ranej tvorbe prevládajú diela pre sólový hlas so sprievodom klavíra alebo rozličných súborov často s netradičným nástrojovým zoskupením, napr. Štyri romance (1972, na slová A. Bloka), Teórie (1978, na slová F. G. Lorcu), Pominovanie (1989 – 91, text Michail Alexandrovič Berman-Cikinovskij: Kaddiš), Die Tage wollen länger werden (1995, I. Bachmannová), Die Niemandslieder (1998, P. Celan) a i. Uprednostňuje malé hudobnodramatické formy, v ktorých experimentuje so zvukom (v nástrojovom obsadení), s melodikou (v spájaní európskej tradície s prvkami ruskej pravoslávnej liturgie) a rytmom (v spájaní prvkov africkej, židovskej a populárnej džezovej hudby). Použité motívy majstrovsky rozvíja kombináciou štýlov či formou koláží s dôrazom na psychologický zámer, pričom využíva príkre kontrasty, ktorými dosahuje charizmatický účinok, napr. v orchestrálnych skladbách Anagram na Ernsta Blocha pre sláčikový orchester (1993), In the Space of Love pre husle, klavír a symfonicky orchester (2005), Uangamizi pre husle, violončelo a symfonicky orchester (2006), Soundquake Zero pre symfonicky orchester (2009) a iné. V rokoch 2009 – 13 vytvoril pozoruhodný projekt 6 Bratislavských koncertov pre sólové nástroje a sláčikový orchester. V ostatných rokoch stále viac komponuje pre orchester a veľké súbory, ako napr. Proglas pre sóla, miešaný zbor a symfonicky orchester (2012), Sun Symfony pre 23 dychových nástrojov (2013), Stabat Mater pre sóla, miešaný zbor a symfonicky orchester (2013), Kutafakari pre 60-členný saxofónový orchester (2017) a iné.

Ako kultivovaný koncertujúci sólista i komorný partner (v spolupráci so spevákmi) interpretuje aj vlastné klavírne skladby, napr. Kto sa na čom vezie (1987), Exodus (1996), Sny môjho detstva (1997), Schönberg Variations (2009) a i. Vo svojich esejistických prácach o hudbe pranieruje deštruktívne tendencie obklopujúce človeka na prelome 20. a 21. stor. a zároveň hľadá pozitívne hodnoty. Hĺbkou svojho talentu sa presadil na Slovensku i v zahraničí (často vďaka slovenským interpretom). Jeho kompozície zazneli na medzinárodných festivaloch Leningradská jar (Rusko), Melos Étos (Slovensko), Nová slovenská hudba, ale aj na ďalších významných zahraničných podujatiach (Taliansko, Poľsko, USA, Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Bulharsko, Japonsko, Rakúsko) a sú zaznamenané na vyše 30 CD, z toho na 6 autorských (Omni tempore, 2004; Hard-Shabes, 2004, Schönberg Variations, 2011; In the Space of Love, 2013; Odnikiaľ s láskou, 2013; Slovenský zošit, 2016). Nositeľ viacerých ocenení, napr. Ceny J. L. Bellu (2001) a Ceny Dezidera Zadora (2008). R. 2013 získal 1. cenu na Medzinárodnej skladateľskej súťaži Zborové laboratórium XXI. storočia v Petrohrade v kategórii Duchovná tvorba na latinské texty.

Text hesla

Iršai, Jevgenij Markovič, 15. 1. 1951 Petrohrad — ruský skladateľ a klavirista pôsobiaci na Slovensku. Študoval kompozíciu a hru na klavíri na konzervatóriu v Petrohrade. R. 1991 – 92 korepetítor Štátnej opery a súčasne profesor kompozície a hry na klavíri na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici, 1996 – 2008 prednášal na Katedre hudby Fakulty humanitných vied Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici. Od 2001 externe a od 2005 interne vyučuje kompozíciu na Katedre skladby a dirigovania Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU v Bratislave; 2011 profesor. Venuje sa komornej a sólistickej hre, jeden z organizátorov hudobného života v stredoslovenskom regióne (napr. medzinárodný festival súčasného umenia Hudobné salóny v Banskej Bystrici, 1997, ktorý sa transformoval na Hudobné salóny v regiónoch).

V jeho ranej tvorbe prevládajú diela pre sólový hlas so sprievodom klavíra alebo rozličných súborov často s netradičným nástrojovým zoskupením, napr. Štyri romance (1972, na slová A. Bloka), Teórie (1978, na slová F. G. Lorcu), Pominovanie (1989 – 91, text Michail Alexandrovič Berman-Cikinovskij: Kaddiš), Die Tage wollen länger werden (1995, I. Bachmannová), Die Niemandslieder (1998, P. Celan) a i. Uprednostňuje malé hudobnodramatické formy, v ktorých experimentuje so zvukom (v nástrojovom obsadení), s melodikou (v spájaní európskej tradície s prvkami ruskej pravoslávnej liturgie) a rytmom (v spájaní prvkov africkej, židovskej a populárnej džezovej hudby). Použité motívy majstrovsky rozvíja kombináciou štýlov či formou koláží s dôrazom na psychologický zámer, pričom využíva príkre kontrasty, ktorými dosahuje charizmatický účinok, napr. v orchestrálnych skladbách Anagram na Ernsta Blocha pre sláčikový orchester (1993), In the Space of Love pre husle, klavír a symfonicky orchester (2005), Uangamizi pre husle, violončelo a symfonicky orchester (2006), Soundquake Zero pre symfonicky orchester (2009) a iné. V rokoch 2009 – 13 vytvoril pozoruhodný projekt 6 Bratislavských koncertov pre sólové nástroje a sláčikový orchester. V ostatných rokoch stále viac komponuje pre orchester a veľké súbory, ako napr. Proglas pre sóla, miešaný zbor a symfonicky orchester (2012), Sun Symfony pre 23 dychových nástrojov (2013), Stabat Mater pre sóla, miešaný zbor a symfonicky orchester (2013), Kutafakari pre 60-členný saxofónový orchester (2017) a iné.

Ako kultivovaný koncertujúci sólista i komorný partner (v spolupráci so spevákmi) interpretuje aj vlastné klavírne skladby, napr. Kto sa na čom vezie (1987), Exodus (1996), Sny môjho detstva (1997), Schönberg Variations (2009) a i. Vo svojich esejistických prácach o hudbe pranieruje deštruktívne tendencie obklopujúce človeka na prelome 20. a 21. stor. a zároveň hľadá pozitívne hodnoty. Hĺbkou svojho talentu sa presadil na Slovensku i v zahraničí (často vďaka slovenským interpretom). Jeho kompozície zazneli na medzinárodných festivaloch Leningradská jar (Rusko), Melos Étos (Slovensko), Nová slovenská hudba, ale aj na ďalších významných zahraničných podujatiach (Taliansko, Poľsko, USA, Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Bulharsko, Japonsko, Rakúsko) a sú zaznamenané na vyše 30 CD, z toho na 6 autorských (Omni tempore, 2004; Hard-Shabes, 2004, Schönberg Variations, 2011; In the Space of Love, 2013; Odnikiaľ s láskou, 2013; Slovenský zošit, 2016). Nositeľ viacerých ocenení, napr. Ceny J. L. Bellu (2001) a Ceny Dezidera Zadora (2008). R. 2013 získal 1. cenu na Medzinárodnej skladateľskej súťaži Zborové laboratórium XXI. storočia v Petrohrade v kategórii Duchovná tvorba na latinské texty.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Iršai, Jevgenij Markovič [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/irsai-jevgenij-markovic