Irnerius

Text hesla

Irnerius, aj Guarnerius, Guarnieri, Hirnerius, Wernerius, okolo 1050 Bologna – okolo 1125 tamže — taliansky právnik, prvý významný právny vedec na Západe, v súdnych listinách uvedený ako znalec práva (causidicus) i ako sudca (iudex cisára Henricha V.). Majster slobodných umení (magister artium), pôsobil na artistickej univerzite v Bologni pôvodne ako učiteľ dialektiky a rétoriky, ktoré v stredoveku úzko súviseli s právnou vedou. Ako jeden z prvých začal uplatňovať metódy scholastického výkladu textov vo vzťahu k rímskemu právu (→ Corpus iuris civilis, → Digesta Iustiniani), pričom výklad textov rímskeho práva robil ústne vo výučbe alebo písomne v podobe glosy (komentára) pripojenej k textu buď medzi riadkami, alebo na okraji textu (glosy označoval vlastnou autorskou značkou, siglou – y, t. j. yrnerius). Stal sa tak zakladateľom tzv. glosátorskej alebo bolonskej školy (→ glosátori). Irnerius a jeho nástupcovia ako prví na univerzite v Bologni podali vedeckú exegézu celého justiniánskeho zákonodarstva. Mal veľkú autoritu, nazývaný lampáš práva (lucerna iuris) alebo svetlo práva (lumen legum). R. 1115 mu cisár Henrich V. udelil titul najvýznamnejší doktor (doctor omnium egregius). Na konkláve v Remeši (1119) bol spolu s cisárom Henrichom V. a protipápežom Gregorom VIII. exkomunikovaný pápežom Kalixtom II. R. 1125 ešte raz vystúpil pred zmierovacím súdom ako procesný pomocník.

Zverejnené v novembri 2013.

Irnerius [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-11-11 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/irnerius