Irena I.

Text hesla

Irena I., okolo 752 Atény – 9. 8. 803 Lesbos — byzantská cisárovná (797 – 802). Od 768 manželka cisára Leva IV., ktorý patril k umierneným predstaviteľom ikonoklazmu, Irena však bola známa ako horlivá zástankyňa kultu ikon. Jej najvýraznejším činom bolo zvolanie 7. ekumenického koncilu v Nicaei (2. nicejský koncil, 787) pod vedením patriarchu Tarasia (*730, †806), na ktorom bol dočasne (do synody v Konštantínopole 815, ktorý zvolal Lev V. Arménsky) obnovený kult svätých obrazov (ikon). R. 790 sa neúspešne pokúsila prevziať moc na úkor vlastného syna Konštantína VI., ktorý ju poslal na dva roky do vyhnanstva. Svojho syna však napokon 797 zosadila z trónu a dala oslepiť, čím sa stala prvou byzantskou cisárovnou, ktorá vládla výlučne sama. R. 802 ju neskorší cisár Nikefor I. zbavil moci a poslal do vyhnanstva na ostrov Lesbos.

Text hesla

Irena I., okolo 752 Atény – 9. 8. 803 Lesbos — byzantská cisárovná (797 – 802). Od 768 manželka cisára Leva IV., ktorý patril k umierneným predstaviteľom ikonoklazmu, Irena však bola známa ako horlivá zástankyňa kultu ikon. Jej najvýraznejším činom bolo zvolanie 7. ekumenického koncilu v Nicaei (2. nicejský koncil, 787) pod vedením patriarchu Tarasia (*730, †806), na ktorom bol dočasne (do synody v Konštantínopole 815, ktorý zvolal Lev V. Arménsky) obnovený kult svätých obrazov (ikon). R. 790 sa neúspešne pokúsila prevziať moc na úkor vlastného syna Konštantína VI., ktorý ju poslal na dva roky do vyhnanstva. Svojho syna však napokon 797 zosadila z trónu a dala oslepiť, čím sa stala prvou byzantskou cisárovnou, ktorá vládla výlučne sama. R. 802 ju neskorší cisár Nikefor I. zbavil moci a poslal do vyhnanstva na ostrov Lesbos.

Zverejnené v novembri 2013.

Irena I. [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-07-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/irena-i