Iránci

Text hesla

Iránci — súhrnné označenie obyvateľstva Iránu (80 mil., 2016). Tvoria ho príslušníci asi 40 národov, národností a etnických skupín. Z jazykového hľadiska možno Iráncov rozdeliť na tri základné skupiny. Prvú (najpočetnejšiu) tvoria etniká hovoriace iránskymi jazykmi: Peržania (35 %) žijúci najmä v strednej a južnej časti štátu, Kurdi (13 %), Luri (7 %), Mázandaránci (5 %), Gílaci (aj Gílánci; 5 %), Tályši a Táti v horských oblastiach na západe a severe krajiny, Afganci (3 %), Balúči, Tadžici, Hazárovia a Čarajmákovia na východe Iránu v pohraničných oblastiach s Pakistanom a Afganistanom a Bachtijári na juhozápade v severnej oblasti pohoria Zagros. Druhou najpočetnejšou skupinou (jej príslušníci tvoria približne štvrtinu Iráncov) sú etniká hovoriace turkickými jazykmi: Azerbajdžanci (16 %) žijúci na severozápade Iránu v takzvanom Južnom Azerbajdžane, Turkméni na severovýchode krajiny v pohraničnom páse s Turkménskom, Kaškájovia na juhu v južnej oblasti pohoria Zagros, Afšari na juhovýchode a východe krajiny, Kádžári, Karapapaci, Chaladžovia a Kazachovia na severozápade a severovýchode, ako aj drobné kmene v južnom a vo východnom Iráne (napr. Chamsehovia). Tretiu skupinu tvoria ostatné etniká (s výnimkou Arabov sú zastúpené početne málo): Arabi, Arméni, Asýrčania, Bráhujovia, Čečeni, Čerkesi, Gruzínci a Židia (najmä vo veľkomestách). Prevládajúcim náboženstvom (99 %) je islam, dominuje šíitský smer (až 92 %) nad sunnitským, menej zastúpené sú bahaizmus, kresťanstvo, zoroastrizmus a i. (1 %). Úradným jazykom je perzština (väčšina Iráncov ju používa ako druhý jazyk), regionálnymi jazykmi sú kurdčina, azerbajdžančina, gílačtina (gílánčina), lurčina a mázandaránčina.

Zverejnené v novembri 2013.

Iránci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-16 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/iranci