iracká literatúra

iracká literatúra — novodobá, moderná literatúra v Iraku písaná prevažne v arabčine, ale aj v kurdčine (→ kurdská literatúra a folklór), angličtine a nemčine. Nadviazala na tradičnú tvorbu rozvíjajúcu sa v rámci arabskej literatúry. Jej vývoj výrazne ovplyvnilo politické dianie v krajine (viacero prevratov) a pomalší proces arabskej kultúrnej obrody (nahda) v Iraku. Napriek tomu moderní irackí básnici významnou mierou ovplyvnili modernú arabskú poéziu, ich zásluhou bol Irak v 40. a 60. rokoch 20. stor. jedným z hlavných centier arabskej básnickej avantgardy. K priekopníkom irackej poézie, ktorí priniesli množstvo nových umeleckých techník, patrili B. Š. as-Sajjáb, N. al-Malá’iková, M. M. al-Džaváhirí a A. al-Bajátí, za zrovnoprávnenie arabských žien sa v 1. polovici 20. stor. zasadzoval básnik a publicista M. ar-Rusáfí. Vo vývoji modernej irackej prózy zohrali dôležitú úlohu literárne časopisy as-Sahífa (List), al-Vamíd (Záblesk) a al-Madžalla (Časopis), ktoré redigovali poprední spisovatelia. Próza bola spočiatku ovplyvnená romantizmom a historizmom, pričom autori sa často inšpirovali islamskou a predislamskou minulosťou svojej krajiny, neskôr realizmom, v duchu ktorého tvorili klasik modernej irackej literatúry A. Zunnún a poviedkar i dramatik Edmon Sabrí (*1921, †1975). V 50. a 60. rokoch 20. stor. používali autori moderné vyjadrovacie prostriedky, inšpirujúc sa najmä anglosaskou a francúzskou literatúrou. V dielach sa sústreďovali na vnútorný život postáv a zachytávali spravidla krátke úseky ich života. Za najvýznamnejšieho predstaviteľa tejto generácie je pokladaný F. at-Takarlí (nositeľ prestížnej ceny sultána Uvajsa, 2000), ktorého najznámejší román Dlhá cesta späť (al-Radž’ al-ba’íd, 2001) zachytáva život irackej rodiny po páde monarchie počas vlády A. Kásima. Výrazovými postupmi irackého tzv. krvavého realizmu boli ovplyvnení A. M. ar-Rubaj’í a M. I. as-Sakr. V Iraku dlhý čas pôsobili i románopisec jordánskeho pôvodu A. Muníf, autor najrozsiahlejšej epickej skladby modernej arabskej literatúry Mestá soli (Mudun al-milh, 1984 – 89), a básnik, románopisec, literárny vedec a literárny a výtvarný kritik I. Dž. Džabrá. Iracká dráma vznikla pod vplyvom často hosťujúcich egyptských divadelných súborov v Iraku; za irackého národného dramatika je považovaný Júsuf al-Ání (*1927). V súčasnosti je iracká literatúra výrazne poznačená nepriaznivou hospodárskou a politickou situáciou v krajine, z ktorej sa spisovatelia snažia vo svojej tvorbe nájsť východiská.