ipso iure
Text hesla
ipso iure [-só jú-; lat.] — zo samotného práva; silou samotného práva; bez ďalšieho, mocou práva, zo zákona. V rímskom práve situácia, keď vzniknú právne účinky ipso iure (podľa práva) bez toho, aby bol potrebný ešte ďalší akt. Napr. len čo dlžník splní (solutio) svoju povinnosť voči veriteľovi, záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom vo vymedzených prípadoch ipso iure zaniká a sudca musí takýto záväzkový vzťah považovať za zrušený. V opačnom prípade zaniká na základe procesnej námietky, teda nie ipso iure, ale ope exceptionis.