Ioannina

Text hesla

Ioannina [jo-], slovenský vžitý názov Janina — mesto v západnej časti Grécka na západnom brehu jazera Ioannina (aj Pamvotida), administratívne stredisko kraja Epirus a okresu (nómu) Ioannina; 66-tis. obyvateľov (2011). Najväčšie obchodné a priemyselné stredisko regiónu. Priemysel kožiarsky, obuvnícky, tabakový, výroba kobercov; umelecké remeslá. Cestný uzol, letisko. Turistické stredisko.

Oblasť bola osídlená už v období paleolitu, Ioannina bola založená v 6. stor. byzantským cisárom Justiniánom I. Veľkým, prvýkrát písomne doložená až koncom 9. stor. (879). R. 1082 – 1108 bola obsadená Normanmi. Po vzniku Epirského despotátu (1204) sa stala jeho druhým najvýznamnejším mestom (po hlavnom meste Arta). Medzi 1284 – 1307 tam vzniklo arcibiskupstvo. Po rozpade Epirského despotátu (1337) sa opäť stala súčasťou Byzantskej ríše, od 1430 bola pod tureckou nadvládou, v 15. – 17. stor. významným zlatníckym strediskom (slávne napr. výrobou zlatých a strieborných výšiviek). Najväčší rozkvet dosiahla koncom 18. stor., keď z nej Ali paša z Janiny vytvoril (1788 – 1822) takmer samostatný štátny útvar. R. 1869 bola časť mesta zničená požiarom. Od 1913 je Ioannina súčasťou Grécka. Stavebné pamiatky: citadela (11. – 18. stor., tzv. Bohemondova veža kruhového pôdorysu, ktorú v 11. stor. vybudovali Normani) s mešitou (1618 – 19, dnes historické múzeum) a mauzóleom Aslana pašu (17. stor.), mešita Fethiye Camii (reštaurovaná 1795), synagóga (17. stor.), chrámy Ajios Nikolaos Stratigopulos (16. stor., fresky v interiéri 1543) a Ajios Nikolaos Filanthropinos (1531 – 32, fresky 1542 – 60), viaceré chrámy (19. stor.), radnica s hodinovou vežou (1. polovica 20. stor.) a i. Na ostrove na jazere Ioannina zvyšky viacerých byzantských kláštorov a kostolov (napr. kláštory Prodromos, fresky z 18. – 19. stor.; Eleusa, 16. stor., fresky zo 16. – 18. stor.; Panteleimonos z 15. stor., v časti kláštora je dnes múzeum). Archeologické múzeum, univerzita (založená 1970). V blízkosti Ioanniny významná antická archeologická lokalita Dodóna.

Popis ilustrácie

Mešita Fethiye Camii, 1795

Text hesla

Ioannina [jo-], slovenský vžitý názov Janina — mesto v západnej časti Grécka na západnom brehu jazera Ioannina (aj Pamvotida), administratívne stredisko kraja Epirus a okresu (nómu) Ioannina; 66-tis. obyvateľov (2011). Najväčšie obchodné a priemyselné stredisko regiónu. Priemysel kožiarsky, obuvnícky, tabakový, výroba kobercov; umelecké remeslá. Cestný uzol, letisko. Turistické stredisko.

Oblasť bola osídlená už v období paleolitu, Ioannina bola založená v 6. stor. byzantským cisárom Justiniánom I. Veľkým, prvýkrát písomne doložená až koncom 9. stor. (879). R. 1082 – 1108 bola obsadená Normanmi. Po vzniku Epirského despotátu (1204) sa stala jeho druhým najvýznamnejším mestom (po hlavnom meste Arta). Medzi 1284 – 1307 tam vzniklo arcibiskupstvo. Po rozpade Epirského despotátu (1337) sa opäť stala súčasťou Byzantskej ríše, od 1430 bola pod tureckou nadvládou, v 15. – 17. stor. významným zlatníckym strediskom (slávne napr. výrobou zlatých a strieborných výšiviek). Najväčší rozkvet dosiahla koncom 18. stor., keď z nej Ali paša z Janiny vytvoril (1788 – 1822) takmer samostatný štátny útvar. R. 1869 bola časť mesta zničená požiarom. Od 1913 je Ioannina súčasťou Grécka. Stavebné pamiatky: citadela (11. – 18. stor., tzv. Bohemondova veža kruhového pôdorysu, ktorú v 11. stor. vybudovali Normani) s mešitou (1618 – 19, dnes historické múzeum) a mauzóleom Aslana pašu (17. stor.), mešita Fethiye Camii (reštaurovaná 1795), synagóga (17. stor.), chrámy Ajios Nikolaos Stratigopulos (16. stor., fresky v interiéri 1543) a Ajios Nikolaos Filanthropinos (1531 – 32, fresky 1542 – 60), viaceré chrámy (19. stor.), radnica s hodinovou vežou (1. polovica 20. stor.) a i. Na ostrove na jazere Ioannina zvyšky viacerých byzantských kláštorov a kostolov (napr. kláštory Prodromos, fresky z 18. – 19. stor.; Eleusa, 16. stor., fresky zo 16. – 18. stor.; Panteleimonos z 15. stor., v časti kláštora je dnes múzeum). Archeologické múzeum, univerzita (založená 1970). V blízkosti Ioanniny významná antická archeologická lokalita Dodóna.

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 30. októbra 2018.

citácia

Ioannina [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ioannina