intonéma

intonéma [lat.] — ustálené usporiadanie (konfigurácia) intonačných prvkov (predovšetkým s fonologickou, gramatizujúcou funkciou pauzy, dôrazu a melódie), zvukový (fonologicko-intonačný) vzorec, schéma, ktorá je ako celok schopná vyjadriť nejaký obsah (napr. antikadencia má stúpavý alebo stúpavo-klesavý priebeh v závislosti od slabičnosti dôrazového slova). Intonémy sú statické (konvenčné, systémové, s prevahou invariantnosti, s gramatizujúcou funkciou) a dynamické (nekonvenčné, kontextové, s prevahou variantnosti, so štylizujúcou funkciou).