Inowrocław

Text hesla

Inowrocław [-vroclav] — mesto v severnom Poľsku v Kujavsko-pomoranskom vojvodstve 40 km juhovýchodne od mesta Bydgoszcz na rieke Noteć (prítok Varty); 73-tis. obyvateľov (2017). Priemysel chemický, sklársky, strojársky, kovoobrábací, polygrafický, potravinársky. Liečebné kúpele (založené 1875) pri ložiskách soli a pri minerálnych prameňoch. Železničný uzol.

Prvýkrát písomne doložené 1185 ako obchodná osada na Jantárovej ceste Novo Wladislaw. Jeho význam vzrástol po 1230, keď oblasť získal knieža Kazimír I. a Inowrocław sa stala jeho sídlom. Od 1237 alebo 1238 mesto, do 1327 hlavné mesto samostatného vojvodstva Kujawa. R. 1431 spustošené Rádom nemeckých rytierov. Do torunského mieru (1466) predstavovalo dôležité hraničné miesto Litovského veľkokniežatstva, ktoré chránilo pred nájazdmi nemeckých rytierov. Od polovice 15. stor. úpadok mesta, ktorý vyvrcholil najmä v 17. stor. po nájazdoch Švédov (1655 – 60). Po prvom delení Poľska (1772) pripadlo Prusku, čo bolo potvrdené Viedenským kongresom (1814 – 15). R. 1919 – 39 súčasť Poľska. Počas 2. svetovej vojny obsadené nemeckou armádou. R. 1904 – 19 a počas nemeckej okupácie 1939 – 45 názvy Hohensalza a Jungbreslau. Od 1945 patrí Inowrocław Poľsku, rozvoj od polovice 20. stor.

Stavebné pamiatky: románsky Kostol Panny Márie (koniec 12. – 1. polovica 13. stor., zreštaurovaný v 2. polovici 19. stor. a v 50. rokoch 20. stor.), gotický Kostol svätého Mikuláša (15. stor., na mieste staršieho z 13. stor., prestavaný v 17. stor.), neorománsky Kostol zvestovania Panne Márii (1898 – 1902) a i. Botanická záhrada, múzeum.

Text hesla

Inowrocław [-vroclav] — mesto v severnom Poľsku v Kujavsko-pomoranskom vojvodstve 40 km juhovýchodne od mesta Bydgoszcz na rieke Noteć (prítok Varty); 73-tis. obyvateľov (2017). Priemysel chemický, sklársky, strojársky, kovoobrábací, polygrafický, potravinársky. Liečebné kúpele (založené 1875) pri ložiskách soli a pri minerálnych prameňoch. Železničný uzol.

Prvýkrát písomne doložené 1185 ako obchodná osada na Jantárovej ceste Novo Wladislaw. Jeho význam vzrástol po 1230, keď oblasť získal knieža Kazimír I. a Inowrocław sa stala jeho sídlom. Od 1237 alebo 1238 mesto, do 1327 hlavné mesto samostatného vojvodstva Kujawa. R. 1431 spustošené Rádom nemeckých rytierov. Do torunského mieru (1466) predstavovalo dôležité hraničné miesto Litovského veľkokniežatstva, ktoré chránilo pred nájazdmi nemeckých rytierov. Od polovice 15. stor. úpadok mesta, ktorý vyvrcholil najmä v 17. stor. po nájazdoch Švédov (1655 – 60). Po prvom delení Poľska (1772) pripadlo Prusku, čo bolo potvrdené Viedenským kongresom (1814 – 15). R. 1919 – 39 súčasť Poľska. Počas 2. svetovej vojny obsadené nemeckou armádou. R. 1904 – 19 a počas nemeckej okupácie 1939 – 45 názvy Hohensalza a Jungbreslau. Od 1945 patrí Inowrocław Poľsku, rozvoj od polovice 20. stor.

Stavebné pamiatky: románsky Kostol Panny Márie (koniec 12. – 1. polovica 13. stor., zreštaurovaný v 2. polovici 19. stor. a v 50. rokoch 20. stor.), gotický Kostol svätého Mikuláša (15. stor., na mieste staršieho z 13. stor., prestavaný v 17. stor.), neorománsky Kostol zvestovania Panne Márii (1898 – 1902) a i. Botanická záhrada, múzeum.

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 16. októbra 2018.

citácia

Inowrocław [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-26]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/inowroclaw