Inocent IV.

Inocent IV., vlastným menom Sinibald (Sinibaldo) Fieschi, okolo 1195 Janov – 7. 12. 1254 Neapol — pápež (1243 – 54).

Pochádzal zo šľachtickej rodiny Fieschiovcov, strýko pápeža Hadriána V. Študoval právo na univerzite v Bologni a neskôr ho aj vyučoval, v roku 1227 bol vymenovaný za kardinála. Pontifikát nastúpil po 19-mesačnom období sedisvakancie a v čase zložitých rokovaní medzi cirkvou a exkomunikovaným nemeckým cisárom Fridrichom II. Po neúspešných pokusoch o zmierenie (aj prostredníctvom zmluvy, 1244) zvolal v roku 1245 1. lyonský koncil, ktorý potvrdil Fridrichovu exkomunikáciu. Inocent vydal teokratickú encykliku Aeger cui lenia (1245 – 46), v ktorej zastával zvrchovanosť pápežskej moci nad svetskou a právo pápeža zosadiť cisára z trónu, a v roku 1249 vyhlásil proti Fridrichovi križiacku výpravu. Po Fridrichovej smrti (1250) pokračoval v spore o Sicílske kráľovstvo s jeho synmi Konrádom (IV.) a Manfredom. Z Inocentovho podnetu sa uskutočnila aj siedma križiacka výprava (1248 – 54). Bol autorom troch oficiálnych dekretálov a významného komentára Pomôcka v piatich knihách (Apparatus in quinque libros decretalium, okolo 1245) k dekretálom Gregora IX. Bulou Ad extirpanda (1252) povolil mučenie ako nástroj na získanie priznania osôb vyšetrovaných inkvizíciou.