index

index [lat.] —

1. zoznam, register;
a) abecedne alebo systematicky usporiadané vyjadrenie predmetu (témy) dokumentu, ktoré odkazuje na lokáciu (umiestnenie) každého predmetu v dokumente alebo vo fonde dokumentov;
b) zoznam, súpis niečoho, napr. citačný index, indexový súbor, Index Catalogue, index zakázaných kníh;

2. bezrozmerné variabilné číslo, vo väčšine prípadov ukazovateľ pomeru dvoch alebo viacerých číselných hodnôt, resp. veličín (vzťah dvoch alebo viacerých číselných hodnôt vyjadruje ich podielom). Napr.:
a) antropol. vzájomný pomer dvoch alebo viacerých rozmerov ľudského tela; vzájomný pomer hodnôt merateľných znakov. Indexy sa získavajú z rozmerov meraných z presne stanovených antropometrických bodov. Môžu sa zisťovať z rozmerov nameraných u živých jedincov, ale aj z rozmerov získaných meraním na kostrách (v historickej antropológii). Poskytujú lepšiu charakteristiku tvarových odlišností jedincov ako absolútne rozmery. Mnohé indexy vypovedajú o proporcionálnej stavbe tela, niektoré sú dôležité z hľadiska určenia pohlavia alebo rasovej príslušnosti, pomocou ďalších sa opisujú niektoré patologické stavy, napríklad na lebke. Indexy sa zvyčajne určujú z dvoch rozmerov, pričom menší rozmer sa násobí stom a delí väčším rozmerom (vyjadrenie jedného znaku v percentách druhého znaku). Z rozmerov na lebke sa vypočítavajú lebkové indexy, napríklad dĺžkovo-šírkový index, t. j. pomer šírky a dĺžky mozgovej časti (mozgovne), a z rozmerov ostatnej kostry indexy postkraniálneho skeletu, napríklad kruro-femorálny index (t. j. pomer dĺžky píšťaly a stehnovej kosti v prirodzenom postavení);
b) astron. → farebný index, → index krivosti, → index slnečnej aktivity;
c) demogr. index čistej emigrácie (→ emigrácia), index čistej imigrácie (→ imigrácia), index vitality (→ vitalita);
d) ekon. metodický štatistický nástroj hodnotenia vývoja ukazovateľov; kvantitatívna veličina, ktorá je výsledkom porovnávania javov v čase, priestore alebo druhovo (vecne). Porovnávané veličiny sú extenzitné (objemové) alebo intenzitné (úrovňové). Typickým predstaviteľom extenzitných veličín je množstvo \(q\) a intenzitných veličín najčastejšie cena \(p\). V praxi sa využívajú najmä časové indexy, pri konštrukcii ktorých sa rozlišuje základné obdobie 0 a bežné obdobie 1. Z hľadiska homogenity súboru, ktorý sa porovnáva, sa rozlišujú individuálne indexy (porovnávajú homogénne javy) a súhrnné indexy (porovnávajú heterogénne javy). Individuálne indexy sa ďalej členia na jednoduché indexy, ktoré vznikajú ako pomer extenzitnej alebo intenzitnej veličiny v bežnom a základnom období, a zložené indexy, ktoré vznikajú ako pomer súčtov extenzitných veličín alebo ako priemer agregovaných (zoskupených, celková hodnota sa stanovuje na základe čiastkových hodnôt) intenzitných veličín v bežnom a základnom období. Medzi individuálne zložené indexy patria index premenlivého zloženia vyjadrujúci relatívnu zmenu priemernej intenzitnej veličiny, index stáleho zloženia charakterizujúci zmenu priemernej intenzitnej veličiny spôsobenú iba zmenou p a index štruktúry charakterizujúci zmenu priemernej intenzitnej veličiny spôsobenú zmenou \(q\). Medzi týmito indexmi platí multiplikatívny vzťah, t. j. index premenlivého zloženia je súčinom indexu stáleho zloženia a indexu štruktúry.

Súhrnné indexy v agregátnom tvare porovnávajú dva tzv. agregáty, ktoré vznikli ako súčet súčinov veličín \(p\) a \(q\) \((\sum p\cdot q)\). Existujú tri typy súhrnných indexov: hodnotový index porovnávajúci agregát z bežného obdobia s agregátom zo základného obdobia, cenový index porovnávajúci uvedené agregáty za predpokladu, že extenzitná veličina \(q\) sa nemení, teda je zo základného alebo z bežného obdobia, a objemový index porovnávajúci agregáty za predpokladu stálosti intenzitnej veličiny p. Súhrnný cenový a súhrnný objemový index možno okrem agregátneho tvaru vyjadriť aj v tvare váženého aritmetického priemeru (tzv. Laspeyresovho indexu, v ktorom sa ako váhy používa agregát zo základného obdobia) alebo váženého harmonického priemeru individuálnych indexov veličín \(p\), resp. \(q\) (tzv. Paascheho indexu, v ktorom sa ako váhy používa agregát z bežného obdobia). Tieto relatívne zmeny (po vynásobení stom vyjadrené v percentách) možno vyčísliť aj absolútne ako rozdiel čitateľa a menovateľa príslušného indexu. Tak ako pri individuálnych indexoch aj pri súhrnných indexoch platí vzťah, podľa ktorého hodnotový index je súčinom cenového a objemového indexu. V oblasti ekonómie sa vypočítava viacero indexov, napr. akciový index, Dowov-Jonesov index, index ekonomickej slobody, index ľudského rozvoja, index ľudskej chudoby, index spotrebiteľských cien, Financial Times Index a i.;
e) fyz. → index lomu; → Millerove indexy; f) geofyz. → indexy geomagnetickej aktivity; g) chem. napr. → elučný index, → cetánový index, → viskozitný index; h) lek. napr. index telesnej hmotnosti (→ telesná hmotnosť); ch) lit., jaz. → index opakovania; i) sociol. → index centrality;

3. mat.
a) číselný, písmenový alebo iný znak (resp. skupina znakov) pripájaný pred alebo za objekt určitej triedy nad alebo pod úroveň riadka (horný, resp. dolný index), napríklad \(m^{k},\ ^{n}\!l,\ h_{1},\ b^{\rm II}\) označujúci poradie objektu v určitom usporiadaní (napr. index člena postupnosti), priebeh objektu určitou množinou (index sumácie, multiplikácie, integrácie ap.) alebo druh operácie (kovariantný index, kontravariantný index ap., → tenzor). Množina všetkých indexov v určitom vzťahu sa nazýva indexová množina;
b) číselná charakteristika objektu v nejakej relácii (napr. index bodu vzhľadom na krivku, index krivky, index rozvetvenia).

4. inform. údajová štruktúra slúžiaca na rýchle vyhľadávanie údajov v databázach (→ index v databáze).

5. v technickej praxi technická značka (ryska) udávajúca nameranú alebo vypočítanú hodnotu;

6. ped. doklad vysokoškoláka obsahujúci záznamy o štúdiu (zápis kurzov alebo predmetov, rozsah prednášok, seminárov a cvičení jednotlivých kurzov, výsledky skúšok).