implikácia

implikácia [lat.] — log. zložený výrok (alebo výroková forma, v informatike nazývaná aj logická funkcia) utvorený z antecedentu a konzekventu pomocou výrokovej spojky – implikátora, ktorá zodpovedá korelovanej dvojici ak – tak z prirodzeného jazyka; príkladom implikácie v prirodzenom jazyku je súvetie s vedľajšou vetou podmienkovou: ak A, tak B. Pre výroky A a B platí pravdivostná tabuľka. Implikátor sa obvykle zapisuje znakom znak ⇒ alebo →. V logike sa okrem štandardnej, tzv. materiálnej implikácie (názov pochádza zo stredovekej terminológie supossitio materialis a nemá žiadnu obsahovú konotáciu) rozlišujú aj iné druhy implikácie (striktná, Diodorova).