imperátor

imperátor [lat.] —

1. pôvodne v antickom Ríme označenie vojenského postavenia rímskych úradníkov, ktorí velili vojsku (konzul, prétor). Postupne sa zmenilo na čestný titul, ktorým vojaci oceňovali svojho veliteľa za víťazstvo. V období republiky titul potvrdzoval senát, počas cisárstva prijímali cisári titul len za vojenské víťazstvá (opakovane prijatý titul sa neskôr stal dôležitou datovacou pomôckou). Od 3. stor. n. l. vyhlásenie určitej osoby za imperátora znamenalo jeho nárok na cisársky trón, koncom antiky sa už označenie imperátor rovnalo titulu cisár (→ impérium);

2. oficiálny titul vládcu Ruskej ríše (1721 – 1917); → cár.