Ilija

Text hesla

Ilija — obec v okrese Banská Štiavnica v Banskobystrickom kraji v strednej časti Štiavnických vrchov, 550 m n. m.; 361 obyvateľov (2018). Leží v chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, nachádza sa tam národná prírodná rezervácia s andezitovými bralami Sitno, na území ktorého sa prelína teplomilná a horská vegetácia.

Písomne doložená 1266 ako Ecclesia Sancti Egidij, 1324 Scentegud, 1347 Zentheged, 1353 Zentegud, 1416 Zenthegh, 1422 Sanctus Egidius, 1472 Zenth Egyed, 1476 Zenthegyed, 1483 ZenthEged, 1492 Zenthegyed, 1496 Zenthilyen, 1500 ZenthEged, 1504 Zenthylyen, 1511 Zenthegyed, 1773, 1786 lllia, 1808 Illia, Ilia, 1863 Ilia, Szentegyed, 1873 – 88 lllia, 1892 – 1913 Illés, 1920 Ilija.

Patrila hradnému panstvu Sitno, 1548 Balašovcom, od 1629 Koháriovcom, neskôr Koburgovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom, pálili uhlie, pracovali v lesoch a začiatkom 20. stor. v baniach.

Významná archeologická lokalita: hradisko lužickej kultúry z mladšej a neskorej bronzovej doby s rozlohou 16 ha na južných a juhovýchodných svahoch Sitna opevnené systémom valov s kamenným jadrom a drevenou konštrukciou. V areáli boli v 2. polovici 20. stor. objavené zvyšky obydlí, pecí, ohnísk a výrobných dielní s nálezmi keramiky, bronzových nástrojov a šperkov. Depot bronzových predmetov objavený pod podlahou obydlia obsahoval unikátny jemne tepaný bronzový opasok. Žiarové pohrebisko, stopy osídlenia z eneolitu, laténskej doby a raného a vrcholného stredoveku (10. – 12. stor.).

Stavebné pamiatky: v katastri obce sa nachádza hrad Sitno, v obci rímskokatolícky Kostol sv. Egídia (1. polovica 13. stor., v 18. stor. rozšírený prístavbou veže a sakristie; pôvodný vstup do kostola tvorí na Slovensku výnimočný neskororománsky ústupkový portál s bohatým ostením a s rastlinnou a figurálnou výzdobou hlavíc).

Text hesla

Ilija — obec v okrese Banská Štiavnica v Banskobystrickom kraji v strednej časti Štiavnických vrchov, 550 m n. m.; 361 obyvateľov (2018). Leží v chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, nachádza sa tam národná prírodná rezervácia s andezitovými bralami Sitno, na území ktorého sa prelína teplomilná a horská vegetácia.

Písomne doložená 1266 ako Ecclesia Sancti Egidij, 1324 Scentegud, 1347 Zentheged, 1353 Zentegud, 1416 Zenthegh, 1422 Sanctus Egidius, 1472 Zenth Egyed, 1476 Zenthegyed, 1483 ZenthEged, 1492 Zenthegyed, 1496 Zenthilyen, 1500 ZenthEged, 1504 Zenthylyen, 1511 Zenthegyed, 1773, 1786 lllia, 1808 Illia, Ilia, 1863 Ilia, Szentegyed, 1873 – 88 lllia, 1892 – 1913 Illés, 1920 Ilija.

Patrila hradnému panstvu Sitno, 1548 Balašovcom, od 1629 Koháriovcom, neskôr Koburgovcom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom, pálili uhlie, pracovali v lesoch a začiatkom 20. stor. v baniach.

Významná archeologická lokalita: hradisko lužickej kultúry z mladšej a neskorej bronzovej doby s rozlohou 16 ha na južných a juhovýchodných svahoch Sitna opevnené systémom valov s kamenným jadrom a drevenou konštrukciou. V areáli boli v 2. polovici 20. stor. objavené zvyšky obydlí, pecí, ohnísk a výrobných dielní s nálezmi keramiky, bronzových nástrojov a šperkov. Depot bronzových predmetov objavený pod podlahou obydlia obsahoval unikátny jemne tepaný bronzový opasok. Žiarové pohrebisko, stopy osídlenia z eneolitu, laténskej doby a raného a vrcholného stredoveku (10. – 12. stor.).

Stavebné pamiatky: v katastri obce sa nachádza hrad Sitno, v obci rímskokatolícky Kostol sv. Egídia (1. polovica 13. stor., v 18. stor. rozšírený prístavbou veže a sakristie; pôvodný vstup do kostola tvorí na Slovensku výnimočný neskororománsky ústupkový portál s bohatým ostením a s rastlinnou a figurálnou výzdobou hlavíc).

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 11. septembra 2018.

citácia

Ilija [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-08-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ilija