identifikátor

identifikátor [lat.] — vo všeobecnom význame súbor znakov slúžiacich na jednoznačné rozpoznanie (identifikáciu) objektu;

inform. angl. identifier — gramatická kategória programovacieho jazyka definovaná ako postupnosť písmen, číslic a znaku _ (podčiarkovník), nezačínajúca sa číslicou. Slúži na jednoznačnú identifikáciu objektov (napr. premenných, konštánt, dátových typov alebo procedúr). Ak príslušný programovací jazyk obsahuje tzv. kľúčové slová, identifikátor sa musí od nich líšiť. Význam identifikátora nie je daný sémantikou programovacieho jazyka (ako pri kľúčových slovách, napr. begin a while), ale jeho deklaráciou. Ak programovací jazyk umožňuje štruktúrovanie programu do menších celkov (podprogramov, modulov, blokov ap.), platnosť deklarácie, a tým aj identifikátora môže byť obmedzená len na časť programu.