hydrocyklón

hydrocyklón [gr.] — zariadenie na mokré triedenie, rozdružovanie a zahusťovanie drobnozrnných materiálov alebo kalov. Využíva pôsobenie odstredivej, dostredivej, vztlakovej a tiažovej sily, pričom pohyb častíc materiálu závisí od ich výslednice. Zmes materiálu a kvapaliny (najčastejšie vody) je pod tlakom tangenciálne privádzaná do valcovitej časti hydrocyklónu, kde pri jej rotácii dochádza k vytláčaniu väčších alebo ťažších zŕn materiálu na stenu hydrocyklónu, po ktorej skrutkovito kĺžu do spodného výpustného otvoru a tvoria ťažký, hrubý alebo zahustený produkt. Rotáciou zmesi sa v strede hydrocyklónu vytvára podtlak, ktorý vynáša menšie alebo ľahšie zrná materiálu a kvapalinu do výpustného otvoru v jeho hornej časti, odkiaľ vychádza ľahký, jemný alebo vyčerený produkt. Na zvýšenie efektívnosti rozdružovania sa voda často nahrádza kvapalinou s väčšou hustotou alebo suspenziou (napr. ferosilícia). Prednosťou hydrocyklónu je vysoký výkon, ktorý rastie s priemerom jeho valcovitej časti. Efektívnosť činnosti hydrocyklónu možno ovplyvniť najmä voľbou vhodného pomeru veľkosti výpustných otvorov alebo sklonu jeho kužeľovej plochy. Zvýšenie výkonu umožňuje aj zostava viacerých, paralelne pracujúcich hydrocyklónov, tzv. multicyklón. Hydrocyklóny sa využívajú najmä pri úprave nerastných surovín, recyklácii odpadov, ako aj v keramickom a chemickom priemysle.