Husa, Václav

Husa, Václav, 25. 6. 1906 Brandýs nad Labem – 6. 2. 1965 Praha — český historik. Absolvoval štúdium histórie a dejín umenia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a na univerzite v Rennes. R. 1930 – 34 archivár v Archíve Národného múzea, 1934 – 48 v Archíve ministerstva vnútra v Prahe. Od 1949 profesor českých dejín na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Od 1952 člen korešpondent ČSAV, 1952 – 61 predseda Československej historickej spoločnosti; patril ku skupine historikov sústredených okolo zborníka Dějiny a přítomnost. Vo vedeckej činnosti bol ovplyvnený školou francúzskych analistov, najmä historickým materializmom. Jeho práca Epochy českých dějin (1946) bola prvým pokusom o marxistickú periodizáciu českých dejín. Zaoberal sa otázkami metodológie a teórie historiografie, jeho hlavný bádateľský záujem však smeroval k problematike hospodárskeho a sociálneho vývoja v Česku na prelome 15. a 16. stor. (K dějinám poddanských hnutí v době jagellovské, 1939; Tomáš Müntzer a Čechy, 1957). Autor syntézy Dějiny Československa (1961), spoluautor ikonografickej práce Homo faber (1967).