Huičolovia
Huičolovia, vlastným menom Wirr’áritari, Wixáritari — severoamerický indiánsky kmeň žijúci v severozáp. Mexiku (horské oblasti Záp. Sierry Madre v štátoch Jalisco, Nayarit, Durango a Zacatecas); asi 23 000 príslušníkov (2009). Delia sa na tri podkmene – Wautüov (Huautüov), Tatei Kiéov (Tateikiov) a Tuapuriov, z ktorých každý má vlastný dialekt, a päť územných spoločenstiev. Územie Huičolov si Španieli podmanili až v 18. stor., takže sa im podarilo uchovať si tradície, náboženstvo a rituály (napr. používanie halucinogénu meskalínu z kaktusu peyotl) len málo ovplyvnené kresťanstvom. Živia sa poľnohospodárstvom (pestovanie kukurice, papriky, tabaku, kávovníku, cukrovej trstiny a batatov, chov oviec a koní) a remeslami (preslávené sú najmä ich obrazy z farebnej vlnenej priadze – nierika, a výrobky z korálikov – chaquira). Jazyk Huičolov (tewi niukiyari) patrí do uto-aztéckej jazykovej rodiny.
Lôžko vyrobené z prútov a vlnených nití, koniec 19. stor., Etnologické múzeum Berlínskych štátnych múzeí, Berlín
Huičolovia, vlastným menom Wirr’áritari, Wixáritari — severoamerický indiánsky kmeň žijúci v severozáp. Mexiku (horské oblasti Záp. Sierry Madre v štátoch Jalisco, Nayarit, Durango a Zacatecas); asi 23 000 príslušníkov (2009). Delia sa na tri podkmene – Wautüov (Huautüov), Tatei Kiéov (Tateikiov) a Tuapuriov, z ktorých každý má vlastný dialekt, a päť územných spoločenstiev. Územie Huičolov si Španieli podmanili až v 18. stor., takže sa im podarilo uchovať si tradície, náboženstvo a rituály (napr. používanie halucinogénu meskalínu z kaktusu peyotl) len málo ovplyvnené kresťanstvom. Živia sa poľnohospodárstvom (pestovanie kukurice, papriky, tabaku, kávovníku, cukrovej trstiny a batatov, chov oviec a koní) a remeslami (preslávené sú najmä ich obrazy z farebnej vlnenej priadze – nierika, a výrobky z korálikov – chaquira). Jazyk Huičolov (tewi niukiyari) patrí do uto-aztéckej jazykovej rodiny.