Hugo Veľký

Hugo Veľký, okolo 895 – 16. 6. 956 Dourdan, departement Essonne — francúzsky vojvoda (dux francorum) a gróf Paríža (od 923) z rodu Róbertovcov, syn Róberta I., synovec Oda Parížskeho, otec Huga Kapeta. Od 914 bol francúzskym kráľom Karolom III. Jednoduchým schválený za následníka všetkých pôct a dŕžav svojho otca. Po otcovej smrti, ktorý bol 922 – 23 protikráľom Karola III. Jednoduchého a následne v tom istom roku zomrel (923), neuznal kandidatúru svojho švagra Rudolfa Burgundského (manžel jeho sestry Emmy) na francúzsky trón. Hugo Veľký patril k najväčším feudálnym vlastníkom tej doby, vlastnil rozsiahle územie medzi riekami Loira a Seina (s výnimkou Normandie). Po smrti bezdetného Rudolfa Burgundského (936) podporoval kráľovskú dynastiu Karolovcov a pomohol dosadiť na francúzsky trón jej pretendenta Ľudovíta IV., ktorý bol dedičom Karola III. Jednoduchého. Za svoju podporu získal Burgundsko, už 940 sa však s Ľudovítom IV. dostal o toto územie do sporu. R. 948 bol Hugo Veľký na synode v Ingelheime odsúdený a pod hrozbou exkomunikácie donútený Ľudovíta IV. odškodniť. Prímerie medzi nimi sprostredkoval až 953 nemecký cisár Oto I. Veľký (brat tretej Hugovej manželky Hadwigy). Po smrti Ľudovíta IV. (954) podporil Hugo Veľký nástupníctvo jeho syna Lotara II. na francúzsky trón, začo od Gerbergy, vdovy po Ľudovítovi, ktorá bola sestrou jeho manželky Hadwigy, získal právo používať titul vojvoda Burgundska a Akvitánie (hoci obidva tituly používal už od 923).