Huastékovia

Text hesla

Huastékovia [uas-], aj Huaxtékovia, vlastným menom Teenek — severoamerický indiánsky kmeň v severových. Mexiku (horské oblasti Vých. Sierry Madre v štátoch San Luis Potosí, Veracruz, Tamaulipas a Hidalgo); asi 170 000 príslušníkov (2009). Sú kresťania (rímskokatolíci), ale udržiavajú aj veľa prvkov starého náboženstva (napr. kult Slnka, hromu). Živia sa poľnohospodárstvom (pestovanie kukurice, agávy, chov koní a včiel) a remeslami (hrnčiarstvo, tkáčstvo). Jazyk Huastékov (teenek) patrí do mayskej jazykovej rodiny.

Predpokladá sa, že asi 2000 pred n. l. odišli z guatemalských hôr, pomaly migrovali na sever a približne 1300 pred n. l. sa usadili v dnešnej oblasti. Okolo 1200 pred n. l. boli spolu s Totonakmi odrezaní od ostatných Protomayov migráciou skupín Mixe-Zoque. Kultúrny rozkvet Huastékov nastal okolo 1200 – 1520 n. l. (centrá Tamuín v dnešnom štáte San Luis Potosí a Las Flores v dnešnom štáte Tamaulipas). Ich stavby mali kruhový pôdorys. Hoci boli blízki príbuzní Mayov, nepoznali hieroglyfické písmo. Boli dobrými bojovníkmi (Aztékom ani Španielom sa ich nikdy úplne nepodarilo podrobiť), zruční v spracúvaní perlete, ich keramika je krémovobiela s čiernou výzdobou. Spolu s Olmékmi a Totonakmi sú označovaní ako nositelia tzv. kultúry zálivu (Culturas del Golfo).

Popis ilustrácie

Socha zobrazujúca život a smrť, 900 – 1250, Brooklyn Museum, New York

Text hesla

Huastékovia [uas-], aj Huaxtékovia, vlastným menom Teenek — severoamerický indiánsky kmeň v severových. Mexiku (horské oblasti Vých. Sierry Madre v štátoch San Luis Potosí, Veracruz, Tamaulipas a Hidalgo); asi 170 000 príslušníkov (2009). Sú kresťania (rímskokatolíci), ale udržiavajú aj veľa prvkov starého náboženstva (napr. kult Slnka, hromu). Živia sa poľnohospodárstvom (pestovanie kukurice, agávy, chov koní a včiel) a remeslami (hrnčiarstvo, tkáčstvo). Jazyk Huastékov (teenek) patrí do mayskej jazykovej rodiny.

Predpokladá sa, že asi 2000 pred n. l. odišli z guatemalských hôr, pomaly migrovali na sever a približne 1300 pred n. l. sa usadili v dnešnej oblasti. Okolo 1200 pred n. l. boli spolu s Totonakmi odrezaní od ostatných Protomayov migráciou skupín Mixe-Zoque. Kultúrny rozkvet Huastékov nastal okolo 1200 – 1520 n. l. (centrá Tamuín v dnešnom štáte San Luis Potosí a Las Flores v dnešnom štáte Tamaulipas). Ich stavby mali kruhový pôdorys. Hoci boli blízki príbuzní Mayov, nepoznali hieroglyfické písmo. Boli dobrými bojovníkmi (Aztékom ani Španielom sa ich nikdy úplne nepodarilo podrobiť), zruční v spracúvaní perlete, ich keramika je krémovobiela s čiernou výzdobou. Spolu s Olmékmi a Totonakmi sú označovaní ako nositelia tzv. kultúry zálivu (Culturas del Golfo).

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Huastékovia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-12]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/huastekovia