hrotnáče

hrotnáče, Merostomata — trieda z kmeňa článkonožce (Arthropoda), podkmeň klepietkavce (Chelicerata). Veľmi stará skupina pôvodných morských živočíchov, ktoré sa objavili už v kambriu (Aglaspida) v prvohorách. Pre štúdium skamenelín (fosíli) z nich najväčší význam majú kyjonožce (Eurypterida), ktoré žili od ordoviku po perm.

Hrotnáče dosiahli najväčší rozvoj v stredných prvohorách (strednom paleozoiku) a počas druhohôr (mezozoika) vymreli okrem čeľade Limulidae s tromi rodmi a so štyrmi druhmi žijúcimi v súčasnosti v plytkých vodách (do hĺbky 30 m) východného pobrežia Severnej Ameriky a juhovýchodnej Ázie, napr. do 60 cm dlhý hrotnáč americký (Limulus polyphenus, ostrochvost americký; → ostrochvosty). Telo majú zložené z hlavohrude pokrytej tvrdým podkovovitým pancierom, vpredu s párom jednoduchých očiek, po bokoch s párom zložených očí a na spodnej strane so šiestimi pármi končatín (chelicérami, pedipalpami a so štyrmi pármi kráčavých nôh ukončených klepietkami), ktorými prijímajú potravu. Z bruška, v ktorom sú tráviace orgány a ktoré je ukončené dlhým ihlicovitým hrotom, vychádzajú listové končatiny slúžiace na plávanie a dýchanie. Živia sa rôznymi bezstavovcami (najmä mäkkýšmi), ktoré lovia na morskom dne. Sú oddeleného pohlavia, menšie samce majú zvyčajne na prvom páre končatín namiesto klepietok pazúriky. Na jar vychádzajú na breh naklásť vajíčka do piesku, pričom samce sa prichytia na chrbtovú stranu samičky a oplodňujú kladené vajíčka (okolo 300). Larvy, ktoré sa počas vývinu zvliekajú približne 16-krát, dosiahnu pohlavnú dospelosť po 9 – 12 rokoch.