Hrhov

Text hesla

Hrhov, Tornagörgő — obec v okrese Rožňava v Košickom kraji v doline Turnianskeho potoka v západnom výbežku Turnianskej kotliny na juhovýchodných svahoch Slovenského krasu (planiny Horný vrch a Dolný vrch), 216 m n. m.; 1 078 obyvateľov, 17,1 % slovenskej, 80,6 % maďarskej národnosti (2019). Leží na významnom cestnom ťahu Bratislava – Košice (súčasť európskej ceste 571).

Obec písomne doložená 1245 ako Gurgeu, 1248, 1263 Gurgeu, 1283 Georgev, 1314 Gurgu, 1332 – 35 Gurgu, 1345 Gergew, 1475 Gergev, 1576 Gergew, 1773, 1786 Görgő, 1808 Görgő, Gergow, 1863 – 1902 Görgő, 1907 – 13 Tornagörgő, 1920 Hrbov, Hrhov, 1927 – 38 Hrhov, Gergő, 1938 – 45 Tornagörgő, 1945 – 48 Hrhov, Gergő, 1948 Hrhov.

Vyvinula sa zo starej kráľovskej osady, 1263 sa spomína kráľovská kúria. R. 1386 – 1567 patrila Bubekovcom, po ich vymretí Zápoľskovcom, neskôr Esterháziovcom. R. 1938 – 44 bola pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, ovocinárstvom a vinohradníctvom.

Archeologické sídliskové nálezy z paleolitu (gravettien), neolitu, eneolitu, halštatskej a rímskej doby, ako aj z raného stredoveku.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa (1500, pôvodne gotický, postavený na starších základoch z 13. stor., v 19. stor. prestavaný), klasicistický evanjelický reformovaný kostol (1784 – 85, 1846 po požiari obnovený). Miestnou zvláštnosťou sú pivnice vytesané do travertínového masívu.

Hrhov leží v Národnom parku Slovenský kras, do jeho katastra zasahuje prírodná rezervácia Zemné hradisko (vyhlásená 1993, rozloha 55,9 ha) zriadená na ochranu zachovanej lesostepnej vegetácie so zvyškom prirodzeného dubového lesa. Nad obcou sa nachádza jedna z najvýdatnejších vyvieračiek Slovenského krasu (asi 270 l/s).

Text hesla

Hrhov, Tornagörgő — obec v okrese Rožňava v Košickom kraji v doline Turnianskeho potoka v západnom výbežku Turnianskej kotliny na juhovýchodných svahoch Slovenského krasu (planiny Horný vrch a Dolný vrch), 216 m n. m.; 1 078 obyvateľov, 17,1 % slovenskej, 80,6 % maďarskej národnosti (2019). Leží na významnom cestnom ťahu Bratislava – Košice (súčasť európskej ceste 571).

Obec písomne doložená 1245 ako Gurgeu, 1248, 1263 Gurgeu, 1283 Georgev, 1314 Gurgu, 1332 – 35 Gurgu, 1345 Gergew, 1475 Gergev, 1576 Gergew, 1773, 1786 Görgő, 1808 Görgő, Gergow, 1863 – 1902 Görgő, 1907 – 13 Tornagörgő, 1920 Hrbov, Hrhov, 1927 – 38 Hrhov, Gergő, 1938 – 45 Tornagörgő, 1945 – 48 Hrhov, Gergő, 1948 Hrhov.

Vyvinula sa zo starej kráľovskej osady, 1263 sa spomína kráľovská kúria. R. 1386 – 1567 patrila Bubekovcom, po ich vymretí Zápoľskovcom, neskôr Esterháziovcom. R. 1938 – 44 bola pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, ovocinárstvom a vinohradníctvom.

Archeologické sídliskové nálezy z paleolitu (gravettien), neolitu, eneolitu, halštatskej a rímskej doby, ako aj z raného stredoveku.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa (1500, pôvodne gotický, postavený na starších základoch z 13. stor., v 19. stor. prestavaný), klasicistický evanjelický reformovaný kostol (1784 – 85, 1846 po požiari obnovený). Miestnou zvláštnosťou sú pivnice vytesané do travertínového masívu.

Hrhov leží v Národnom parku Slovenský kras, do jeho katastra zasahuje prírodná rezervácia Zemné hradisko (vyhlásená 1993, rozloha 55,9 ha) zriadená na ochranu zachovanej lesostepnej vegetácie so zvyškom prirodzeného dubového lesa. Nad obcou sa nachádza jedna z najvýdatnejších vyvieračiek Slovenského krasu (asi 270 l/s).

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 7. februára 2020.

citácia

Hrhov [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-12-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hrhov