hradisková kultúra

hradisková kultúra — archeologický termín, ktorý vznikol odvodením (resp. prekladom) z českých pojmov kultura hradištní alebo kultura doby hradištní.

Tradičná česká archeologická periodizácia (J. Filip, J. Eisner) delila staršie obdobie stredoveku (resp. slovanskú dobu) na dobu předhradištní (6. stor.), starší dobu hradištní (7. – 8. stor.), střední dobu hradištní (9. – 1. polovica 10. stor.), mladší dobu hradištní (2. polovica 10. – 11. stor.) a pozdní dobu hradištní (12. – 1. polovica 13. stor.). Označenie doby vychádzalo zo skutočnosti, že hradiská boli jedným z typických prejavov Slovanov a kultúra tejto doby sa označovala ako kultúra hradiskovej doby či hradisková kultúra. Výstavba hradísk však bola vlastná mnohým iným kultúram minimálne už od bronzovej doby (napr. lužická kultúra), ale i viacerým halštatským a laténskym kultúram (kalenderberská, púchovská kultúra a i.). Neexistovala teda jediná a jednotná hradisková kultúra, hoci pre niektoré kultúry, kmene a etniká boli hradiská fenoménom a typickejším spôsobom sídlenia ako pre iné. Vznik hradísk bol vynútený spoločenským pokrokom, sociálnou i ekonomickou diferenciáciou spoločnosti a z toho prameniacimi potrebami jej správy i obrany. Na hradiskách síce existovala čiastočne iná, zväčša vyspelejšia hmotná kultúra a spôsob bývania ako v otvorených dedinských osadách, v každej dobe a kultúre však boli špecifické.

V súčasnosti preto už označenia hradisková doba a hradisková kultúra väčšina bádateľov nepoužíva. Boli nahradené termínom raný stredovek, ktorý sa na Slovensku delí na ranoslovanskú, predveľkomoravskú, veľkomoravskú a poveľkomoravskú dobu a obdobie uhorského štátu (starší úsek), z čoho sú odvodené aj názvy hmotnej a duchovnej kultúry týchto období.