Hrabová Roztoka
Poloha
Mapa obce
Hrabová Roztoka, Chrám sv. Bazila Veľkého, polovica 18. stor.
Hrabová Roztoka — obec v okrese Snina v Prešovskom kraji vo východnej časti Vihorlatu, 389 m n. m.; 50 obyvateľov (2024). Územie je budované treťohornými flyšovými a sopečnými horninami s pyroklastikami, má výrazne členitý reliéf, v južnej a západnej časti je bukový les. V katastri sa nachádza prírodná rezervácia Roztoky (vyhlásená 1988, rozloha 1,03 ha), zriadená na ochranu rastlinného spoločenstva so zriedkavým plavúnikom splošteným (Diphasium complanatum L.).
Hrabová Roztoka je cestou III. triedy spojená s obcou Šmigovec.
Písomne je doložená v roku 1568 ako Hrabowa Rostoka, 1600 Hrabo Roztoka, v rokoch 1610, 1630, 1635, 1715, 1720 Roztoka, v roku 1773 Hrabova-Rosztoka, Hrabowa Rostoka, 1786 Hrabowa Rosztoka, 1808 Hrabó-Rosztoka, Hrabowá Rostoka, 1863 Rosztokahrabóc, v rokoch 1873 – 82 Hrabócrosztoka, 1888 – 1902 Hrabovarosztoka, 1907 – 13 Kisgereblyés, v roku 1920 Hrabová, v rokoch 1927 – 39 Hrabová Roztoka, 1939 – 45 Hrabovarosztoka, v roku 1945 Hrabová Roztoka.
Patrila panstvu Humenné. V rokoch 1694 a 1716 – 20 bola úplne opustená. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom, drevorubačstvom a povozníctvom.
Stavebné pamiatky: drevený barokový gréckokatolícky Chrám sv. Bazila Veľkého (polovica 18. stor.), jednoloďová trojpriestorová zrubová stavba tzv. lemkovského typu s pravouhlou svätyňou. Zrubová konštrukcia je šalovaná vertikálne pribitými doskami. Veža vyrastá z hmoty mohutnej valbovej strechy pokrytej šindľom, druhá, menšia vežička (sanktusník) sa nachádza na streche nad ikonostasom. Obidve veže sú ukončené kupolami cibuľového tvaru. Prevažne barokový interiér je z 2. polovice 18. stor., ikonostas z konca 18. stor. Chrám je obkolesený drevenou ohradou so šindľovou strieškou a vstupnými bránkami.