horská železnica

Popis ilustrácie

Jungfraubahn so štítom Jungfrau v pozadí, 1890 – 97, Švajčiarsko

Text hesla

horská železnica — železnica budovaná v náročnom horskom teréne, ktorý do značnej miery ovplyvňuje návrh jej trasy, druh vodiacej dráhy a konštrukciu vozidiel. Trasa horskej železnice má veľký pozdĺžny sklon (stúpanie nad 4 %; najstrmšie je takmer 50 % stúpanie na vrch Pilatus vo Švajčiarsku, 1889). Ak na niektorých úsekoch prekonáva väčšie stúpanie, než je dovolené pri adhéznej železnici (najbežnejší typ železnice využívajúcej na prenos ťažnej sily adhéziu, t. j. priľnavosť kolies vozidiel ku koľajniciam), sú tieto úseky konštruované ako ozubnicová železnica. Horské železnice, ktoré prekonávajú zložité terénne nerovnosti a boli budované s dlhodobou perspektívou (na viac ako 100 rokov), majú obyčajne množstvo oblúkov s malým polomerom (60 – 100 m), tunelov, mostov, oporných a zádržných múrov proti kamenným a snehovým lavínam a i. Často sú úzkorozchodné. Budovali sa od pol. 19. stor. v Európe v Alpách (vo Švajčiarsku, v Nemecku a Rakúsku) a v USA najprv ako parné, neskôr elektrické. Najvyššie položená horská železnica je v USA v štáte Colorado na vrchu Pikes Peak v horskej skupine Front Range v Skalnatých vrchoch vo výške 4 301 m n. m.; najvyššie položenou horskou železnicou v Európe je úzkorozchodná ozubnicová železnica Jungfraubahn vo Švajčiarsku v Bernských Alpách s východiskovou stanicou vo výške 2 061 m n. m. v horskom priesmyku Kleine Scheidegg a s konečnou stanicou vo výške 3 454 m n. m. v tuneli v blízkosti sedla Jungfraujoch medzi štítmi Jungfrau a Mönch. Na Slovensku sa v súčasnosti nachádzajú dve úzkorozchodné železnice, ktoré sa považujú za horskú železnicu: Tatranské elektrické železnice s traťovými úsekmi Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica a úzkorozchodná elektrická ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso. Keďže boli budované na dlhodobú prevádzku, v odôvodnených prípadoch vedú po betónových mostoch. Medzi horské železnice sa zaraďujú aj lesné železnice, ktoré sa v absolútnej väčšine budovali ako úzkorozchodné železnice s parnou trakciou. Ako horská železnica sa niekedy označuje aj adhézna železnica vo vysokohorskom prostredí (najvyššie položená železnica na svete vedie cez vysokohorskú oblasť z mesta Golmud v západočínskej provincii Čching-chaj do Lhasy v Tibetskej autonómnej oblasti, najvyšší bod prekonáva v priesmyku Tchang-ku-la vo výške 5 072 m n. m.; otvorená 2006).

Zverejnené v apríli 2010.

Horská železnica [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-07-16 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/horska-zeleznica