Horné Orešany

Horné Orešany — obec v okrese Trnava v Trnavskom kraji na styku Trnavskej pahorkatiny a Malých Karpát na náplavovom kuželi potoka Parná, 200 m n. m.; 1 948 obyvateľov (2024). Územie má pahorkatinný reliéf, na náplavovom kuželi a pahorkatine je odlesnené, v pohorí sú dubové a bukové lesy. Na potoku Parná je umelá vodná nádrž (objem 3,5 mil. m³, zatopená plocha 0,5 km²) slúžiaca ako zdroj závlah a na chov kaprov. V katastri je prírodná rezervácia Lošonský háj (vyhlásená 1984, rozloha 24,3 ha; zriadená na ochranu zachovalých lesných spoločenstiev na rozhraní 2. a 3. vegetačného stupňa s charakteristickými lesnými typmi), zasahuje tam CHKO Malé Karpaty.

Horné Orešany sú vinohradníckou obcou a najsevernejším miestom Malokarpatskej vínnej cesty. Obcou prechádza cesta II. triedy Bratislava – Vrbové, z ktorej odbáča cesta III. triedy do Suchej nad Parnou.

Obec je písomne doložená v roku 1390 ako Villa Nucum Teutonicalis, 1398 Nemethdyos, 1773 Felső-Dios, Ober-Nuszdorff, Horne Oressany, 1786 Felschő-Diósch, Ober-Nussdorf, Horné Oressani, 1808 Felső-Diós, Német-Diós, Ober-Nussdorf, Horní Ořessany, v rokoch 1863 – 1913 Felsődiós, v roku 1920 Horné Orešany.

Vznikla na hraničnom priesmyku, ktorým prechádzala Česká cesta, v polovici 14. stor. tam prišli kolonisti z Nemecka, ktorí začali zakladať vinohrady, v roku 1547 sa tam usadili habáni. Patrila panstvu Smolenice, od roku 1582 sa vyvíjala ako zemepanské mestečko s trhovým a jarmočným právom, sústreďovala sa tam remeselná výroba (1776 doložený cech ševcov, 1823 mlynárov). V roku 1663 bola spustošená Turkami. Od 17. stor. patrila časť majetkov zemianskym rodinám, vinice mešťanom z Trnavy. Koncom 18. stor. tam pracovala manufaktúra na výrobu oleja, vínneho octu a vínneho kameňa. V roku 1872 bola postavená továreň na farby a laky.

Archeologické nálezy: stopy osídlenia z mladého paleolitu, eneolitu a laténskej doby.

Stavebné pamiatky: pôvodne neskorobarokový rímskokatolícky Kostol Panny Márie (1758 – 64, upravený v 2. polovici 19. stor.).