Hôrka

Hôrka — obec v okrese Poprad v Prešovskom kraji v južnej časti Popradskej kotliny na jej styku s Kozími chrbtami, 600 m n. m.; 2 131 obyvateľov (2023). Miestne časti: Hôrka, Kišovce, Ondrej, Primovce. Územie je budované druhohornými melefýrovými sériami a treťohornými flyšovými uloženinami, je hojne rozčlenené úvalinami a väčšinou odlesnené. V katastri obce sa nachádza prírodná rezervácia Primovské skaly (vyhlásená 1982, rozloha 7,6 ha), zameraná na ochranu zachovaných rastlinných spoločenstiev reliktného charakteru s prevládajúcimi xerotermnými druhmi nezvyčajnými pre okolie Tatier, a časť prírodnej rezervácie Švábovská stráň (vyhlásená 1998, rozloha 18,3 ha), zameraná na ochranu botanicky výnimočne bohatého územia s najsevernejším výskytom hlaváčika jarného (Adonis vernalis).

Obcou vedie cesta I. triedy Žilina – Ružomberok – Poprad – Prešov – Michalovce.

Obec je písomne doložená v rokoch 1248 – 1347 ako Bozsafalva, 1413, 1420 Horka, v roku 1808 Hórka, Huorka, 1863 Horka és Komároc, v rokoch 1873 – 98 Horka, 1900 – 02 Landsásfalu, 1907 – 13 Landzsásötfalu, v roku 1920 Hôrka, v rokoch 1927 – 48 Horka, v roku 1948 Hôrka. Po roku 1898 k nej boli pričlenené obce Kišovce (1324 Hisfalua, 1511 Hysowecz, 1786 Kiszócz, 1808 Kisócz, Kischensdorf, Kyssowce, 1863 Kissoc, 1873 – 82 Kisóc, 1888 – 98 Kissóc), Ondrej (1317 Sanctus Andreas, 1382 Zenthadras, 1435 Zekyzenthandras, 1808 Szent-András, Sankt-Andrä, Swatý Ondrej, 1863 – 98 Szentandrás) a Primovce (1312 villa Primi, 1399 Primfalua, Prymffalua, 1773 Primfalu, Primocz, Primotz, 1786 Primócz, 1808 Primócz, Primsdorf, Přímowce, 1863 Primoc, 1873 – 88 Primóc, 1892 – 98 Primfalu).

Hôrka a jej časti patrili do Provincie 10 spišských kopijníkov. Pôvodne bola poľnohospodárskou, neskôr, od 19. stor. baníckou obcou, do 60. rokov 20. stor. sa tam ťažila mangánová ruda.

Archeologické nálezy: početné paleontologické a archeologické nálezy moustérienskej kultúry (zvyšky táborísk paleolitických lovcov, kostí lovených zvierat, početných kamenných nástrojov i časť ženskej lebky pravdepodobne druhu Homo sapiens sapiens) viazané na travertínovú kopu, doklady osídlenia z eneolitu, bronzovej, laténskej a rímskej doby i z raného stredoveku.

Stavebné pamiatky: v časti Kišovce baroková Kaplnka sv. Márie Magdalény (1736, postavená na starších základoch), v časti Ondrej ranogotický rímskokatolícky Kostol sv. Ondreja (polovica 13. stor., prestavaný v 18. stor.).