horákovská kultúra
horákovská kultúra — kultúra halštatskej doby trvajúca do laténskej doby. Rozvíjala sa na území podolskej fázy stredodunajskej mohylovej kultúry na Morave a je známa z výšinných i nížinných sídlisk a z pohrebísk. Najčastejším typom obydlia boli štvorhranné a oválne polozemnice s rozmermi okolo 20 m2. Popri birituálnych plochých pohrebiskách so žiarovými i kostrovými hrobmi sú známe aj hroby pod mohylami s drevenou komorou, ktoré svedčia o výraznej spoločenskej diferenciácii. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ako aj remeslami (výroba železných, kostených a parohových predmetov), doložené je aj tkáčstvo. Horákovská kultúra sa rozvíjala súčasne s bylanskou kultúrou v Čechách. Nazvaná podľa dedinky Horákov (dnes časť obce Mokrá-Horákov 13 km severovýchodne od Brna), kde bola nájdená bohatá mohyla.