Hoorn(e), Filips van Montmorency, gróf van

Text hesla

Hoorn(e) [hórn], Filips van Montmorency-Nivelle, gróf van, 1524 – 5. 6. 1568 Brusel — nizozemský vojvodca a admirál. Ako príslušník významného šľachtického rodu pôsobil na španielskom dvore cisára Karola V., počas šmalkaldskej vojny (1546 – 47) viedol cisárske oddiely a od 1550 velil telesnej stráži budúceho cisára Filipa II. Od 1555 miestodržiteľ Gelderlandu, 1556 vymenovaný za rytiera Zlatého rúna, 1559 admirál španielskej flotily. R. 1561 – 65 člen Štátnej rady. Obhajoval tradičné práva a privilégiá Nizozemska a spolu s grófom Egmontom a princom Viliamom (I.) Oranžským sa stal jedným z vodcov protišpanielskej šľachtickej opozície pred začiatkom Nizozemskej revolúcie. Otvorený nesúhlas s násilnou rekatolizáciou vedenou kardinálom A. P. de Granvellom a represívnou politikou Filipa II. ho viedol k pripojeniu sa k tzv. panskej lige, ktorej sa však nepodarilo dosiahnuť žiadny kompromis. Po nástupe vojvodu z Alby do úradu miestodržiteľa Nizozemska v auguste 1567 bol už začiatkom septembra spolu s grófom Egmontom zatknutý a novozriadenou Radou pre nepokoje (tzv. krvavý tribunál, Bloedraad) odsúdený na smrť za vlastizradu.

Popis ilustrácie

Anthonis Moor: Portrét Filipsa van Montmorency-Nivelle, grófa Hoorn, 1540 – 68, Rijksmuseum, Amsterdam

Text hesla

Hoorn(e) [hórn], Filips van Montmorency-Nivelle, gróf van, 1524 – 5. 6. 1568 Brusel — nizozemský vojvodca a admirál. Ako príslušník významného šľachtického rodu pôsobil na španielskom dvore cisára Karola V., počas šmalkaldskej vojny (1546 – 47) viedol cisárske oddiely a od 1550 velil telesnej stráži budúceho cisára Filipa II. Od 1555 miestodržiteľ Gelderlandu, 1556 vymenovaný za rytiera Zlatého rúna, 1559 admirál španielskej flotily. R. 1561 – 65 člen Štátnej rady. Obhajoval tradičné práva a privilégiá Nizozemska a spolu s grófom Egmontom a princom Viliamom (I.) Oranžským sa stal jedným z vodcov protišpanielskej šľachtickej opozície pred začiatkom Nizozemskej revolúcie. Otvorený nesúhlas s násilnou rekatolizáciou vedenou kardinálom A. P. de Granvellom a represívnou politikou Filipa II. ho viedol k pripojeniu sa k tzv. panskej lige, ktorej sa však nepodarilo dosiahnuť žiadny kompromis. Po nástupe vojvodu z Alby do úradu miestodržiteľa Nizozemska v auguste 1567 bol už začiatkom septembra spolu s grófom Egmontom zatknutý a novozriadenou Radou pre nepokoje (tzv. krvavý tribunál, Bloedraad) odsúdený na smrť za vlastizradu.

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Hoorn(e), Filips van Montmorency, gróf van [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-14]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/hoorne-filips-van-montmorency-grof-van