Homola, Bedřich

Homola, Bedřich, 2. 6. 1887 Běleč, dnes súčasť obce Liteň, okres Beroun – 5. 1. 1943 Berlín — český generál. Po vypuknutí 1. svetovej vojny bojoval na ruskom fronte, v decembri 1915 zajatý. Po krátkom pobyte v zajateckom tábore prešiel na stranu Rusov a stal sa dôstojníkom česko-slovenských légií v Rusku. Zúčastnil sa na bojoch pri Bachmači o sibírsku magistrálu, kde velil severnému úseku. Od júla 1919 výcvikový inšpektor československého vojska na Rusi. Po návrate do ČSR v hodnosti podplukovník vstúpil do Československej armády, 1920 – 21 člen hlavného štábu, 1922 – 23 zástupca veliteľa Vojenskej akadémie v Hraniciach, 1923 – 35 zastával rôzne veliteľské posty (veliteľ pešej divízie, pešieho pluku, pešej brigády). R. 1935 – 39 v hodnosti divízneho generála veliteľ VII. armádneho zboru v Banskej Bystrici. V marci 1939 sa za pomoci podriadených jednotiek pokúsil zabrániť pokusu o roztrhnutie oklieštenej republiky, akcia však bola neúspešná (→ Homolov puč). Počas okupácie žil v ilegalite a spolu s ďalšími dôstojníkmi vytvoril v Prahe odbojovú organizáciu Obrana národa. Po zatknutí generála Josefa Bílého (*1872, †1941) v januári 1940 sa stal jej náčelníkom. Usiloval sa o zjednotenie všetkých zložiek odboja, čoho výsledkom bolo Ústřední vedení odboje domácího (ÚVOD), kde predstavoval vojenskú zložku. Koncom decembra 1941 bol zatknutý gestapom a odvezený do väznice Plötzensee v Berlíne, kde bol popravený. Nositeľ Československého vojnového kríža 1939 (1945) a Radu bieleho leva II. triedy (vojenská skupina; 1998); armádny generál in memoriam (1998).