Höhnel, Ludwig von

Höhnel [hőnel], Ludwig von, 6. 8. 1857 Bratislava – 23. 3. 1942 Viedeň — rakúsky cestovateľ a námorný dôstojník. V mladosti nastúpil k námorníctvu, 1886 prijal ponuku grófa Sámuela Telekiho (*1845, †1916) zúčastniť sa na výprave do vých. Afriky (1887 – 88), počas ktorej sa venoval geografickému, kartografickému a etnografickému výskumu navštívených oblastí. Spoločne s Telekim dorazili ako prví Európania k brehu jazera Turkana (6. 3. 1888), ktoré nazvali na počesť rakúsko-uhorského korunného princa Rudolfa Rudolfovým jazerom, preskúmali ho a pomerne správne odhadli jeho rozmery: dĺžku (na 300 km, dnes sa udáva 200 – 250 km) a šírku (na 30 km, dnes sa udáva maximálna šírka 50 – 60 km). Pôvodný plán obísť celé jazero sa im pre odpor miestnych obyvateľov nepodaril. V apríli 1888 objavili druhé jazero, ktoré nazvali po Rudolfovej manželke Stephaniesee (Ch’ev Bahir). Druhú cestu do Afriky, do oblasti Kene, absolvoval Höhnel 1892 – 93 s americkým magnátom Williamom Astorom Chanlerom (*1867, †1934). Viackrát velil rakúskemu loďstvu, o. i. 1899 viedol ako pobočník cisára Františka Jozefa I. obchodnú delegáciu do Abesínie (Etiópie) na dvor cisára Menelika II. R. 1905 – 09 viedol veľkú výpravu do Austrálie a Polynézie, v priebehu ktorej sa zaslúžil o nasadenie rakúskeho kamzíka na Nový Zéland. Vďaka presným meraniam, ktoré Höhnel počas ciest po vých. Afrike realizoval, mohol 1891 viedenský profesor E. Suess publikovať dodnes uznávanú teóriu o veľkej tektonickej prepadline vo vých. Afrike. R. 1909 Höhnel odišiel do výslužby ako kontradmirál. Diela: Východná rovníková Afrika medzi Pangani a novoobjaveným Rudolfovým jazerom (Ostäquatorialafrika zwischen Pangani und dem neuentdeckten Rudolfsee, 1890), K Rudolfovmu jazeru a k jazeru Stephaniesee (Zum Rudolf- und Stephaniesee, 1892), Môj život na mori, na výskumných cestách a pri dvore (Mein Leben zur See, auf Forschungsreisen und bei Hofe, 1926).