hodnotenie

hodnotenie, evaluácia — špecifický postup, resp. proces posudzovania javov (objektov alebo činností) rozličného charakteru na základe určitých kritérií, prisúdenie určitej hodnoty. Samotný proces posudzovania je nielen myšlienkovým (uplatňuje sa analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, komparácia), ale aj afektívnym procesom (je ovplyvnený emóciami, citmi, preferenciami). Hodnotenie sa uplatňuje vo všetkých oblastiach života, v každej vednej disciplíne, vždy, samozrejme, v špecifickom odlíšení (zisťovanie hodnôt pri fyzikálnom meraní, stanovovanie hodnoty meny, ohodnocovanie a oceňovanie pozemku, hodnota ľudského života ap.).

Predmetom hodnotenia bývajú najčastejšie iní ľudia, resp. skupiny ľudí, ich telesný alebo duševný stav, názory, činy ap., ale aj zložitejšie sociálne charakteristiky, spravidla inštitucionalizované, napr. organizácia práce, firmy, školy, školské systémy, ekonomické systémy, ekonomické ukazovatele a demografické dáta. Kritériá posudzovania predmetu hodnotenia môžu byť objektívne alebo subjektívne. Subjektívne hodnotenie, pri ktorom je posudzovanie určitých javov ovplyvňované subjektívnymi postojmi, názormi alebo hodnotovou orientáciou posudzovateľa, sa uplatňuje predovšetkým v každodennej medziľudskej komunikácii a v súkromnej sfére. Objektívne hodnotenie sa pokúša priradiť objektu a jeho kvalitám také hodnoty, ktoré majú všeobecnú platnosť a všeobecnú záväznosť, často sa hľadá všeobecný hodnotový prototyp (niekedy označovaný aj ako svet hodnôt). Snaha o objektivizáciu kritérií hodnotenia je zjavná najmä v odbornej sfére a inštitucionalizovanom verejnom sektore konštruovaním rozličných hodnotiacich nástrojov (testy, výkonové štandardy, výkonové tabuľky, súpisy kritérií ap.).

Pri hodnotení konkrétnych ľudí však ani konštruovanie objektívnych hodnotiacich nástrojov nie je schopné úplne eliminovať subjektívny moment hodnotenia. Typickým prípadom je školské hodnotenie, kde aj napriek existencii výkonových štandardov z niektorých predmetov vstupujú do výsledného hodnotenia žiaka či študenta aj iné faktory (sympatie, pozornosť, poslušnosť, usilovnosť, sociálny status, pohlavie, informácie o žiakovi od kolegov, resp. od spolužiakov a i.). Aj z tohto dôvodu je jedným zo základných problémov hodnotenia otázka jeho adekvátnosti, korektnosti a spravodlivosti. Úsilie o maximálnu objektivizáciu hodnotenia prostredníctvom vypracúvania merateľných hodnotiacich kritérií, dominantnú v rôznych oblastiach sociálneho života, však často naráža na etické bariéry (posudzovanie vhodnosti uchádzača o štúdium na základe výsledkov v konkrétnom vedomostnom teste, a nie na základe jeho poznávacích a i. dispozícií či individuálnych špecifík).