Hódmezővásárhely

Hódmezővásárhely [-šárhej] — mesto v juhovýchodnom Maďarsku v župe Csongrád v doline Tisy 25 km severovýchodne od Segedínu na mieste vysušeného jazera Hód; 44-tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, odevný, kožiarsky, drevársky, nábytkársky, stavebných materiálov (tehelne), potravinársky; remeslá (hrnčiarstvo a i.). Dopravná križovatka. Termálne kúpele.

Územie dnešného mesta Hódmezővásárhely a okolia bolo obývané už od prehistorického obdobia, významné archeologické nálezisko potiskej kultúry. Hódmezővásárhely vznikol spojením viacerých osád, 1552 obsadený Turkami, 1556 spustošený. R. 1873 dostal mestské práva, koncom 19. stor. štvrté najväčšie mesto Maďarska. R. 1950 – 62 centrum župy Csongrád.

Stavebné pamiatky: ruiny gotického kostola (13. – 14. stor.), zvyšky mestských hradieb, barokový reformovaný kostol (1714 – 21), barokový rímskokatolícky Kostol Sv. Trojice (1752 – 58, neobarokovo upravený v 2. pol. 19. stor.), eklektická radnica (1893, podľa návrhu M. Ybla), secesná budova reformovaného gymnázia (1897), barokové a klasicistické mestské domy a kúrie, neobaroková budova banky, synagóga (1852 – 57, secesne prestavaná 1906), klasicistická budova galérie Alföldi (1820 – 22, pôvodne škola). Múzeum Jánosa Tornyaia (1904) uschovávajúce o. i. archeologické nálezy, napr. známu antropomorfnú nádobu potiskej kultúry, tzv. venušu z Kökénydombu.