hodinárstvo

hodinárstvo — vysoko špecializované jemné kovospracúvacie remeslo zaoberajúce sa výrobou hodín. Jeho začiatky sa datujú do konca 13. stor., v západnej Európe sa začalo rozvíjať v 14., a najmä v 15. stor., keď sa začali zhotovovať prvé mechanické hodiny. Významným strediskom hodinárstva bolo v 16. stor. Nemecko (najmä Norimberg a Augsburg, kde existovali cechy hodinárov už v polovici 16. stor.), neskôr Francúzsko, Anglicko a Rakúsko (Viedeň). V oblasti výroby vreckových hodiniek sa postupne presadilo Švajčiarsko. Najstaršie správy o hodinách na Slovensku pochádzajú z konca 14. stor. (vežové hodiny v Banskej Bystrici, 1386), z 1546 sú prvé zmienky o hodinároch ako špecializovaných remeselníkoch v Bratislave. Hodinári bývali spočiatku združení v spoločnom cechu so zámočníkmi a puškármi. Najstarší bol cech hodinárov, zámočníkov a puškárov založený 1571 v Bratislave, ktorý bol v minulosti najvýznamnejším strediskom hodinárstva. Cechovú organizáciu mali aj hodinári v Banskej Štiavnici, Košiciach a Spišskej Novej Vsi. Výraznejší rozvoj hodinárstva nastal v 18. stor.; 1772 vznikol jediný samostatný cech hodinárov v Bratislave. Rozvoj hodinárstva vrcholil v 1. polovici 19. stor., potom jeho umeleckoremeselná úroveň postupne upadala, čo súviselo s rozvojom sériovej strojovej výroby hodín. Hodinári prestávali byť individuálnymi výrobcami hodinových strojov a začali sa čoraz väčšmi orientovať na predaj a opravársku činnosť.