Hodejov

Hodejov, Várgede — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji v doline Gortvy na styku Rimavskej kotliny a Cerovej vrchoviny, 200 m n. m.; 1 534 obyvateľov, 29,5 % slovenskej, 59,8 % maďarskej národnosti (2021).

Obec je písomne doložená v roku 1280 ako Genech, 1280 Gede, 1379 Gedealya, 1773 Vár-Gede, Hogyejow, 1786 Wár-Gede, Hogyejow, 1808 Vár-Gede, Hodějow, Hodjejow, v rokoch 1863 – 1913 Várgede, v roku 1920 Hodejovo, v rokoch 1927 – 38 Hodejov, Vár-Gede, 1938 – 45 Várgede, 1945 – 48 Hodejov, Vár-Gede, v roku 1948 Hodejov.

Územie bolo osídlené od neolitu. Obec sa vyvinula z osady pod hradom, ktorý postavili v 2. polovici 13. stor. Ratoldovci a bol sídlom panstva. Neskôr patril viacerým šľachtickým rodinám. V roku 1571 ho dobyli a zničili Turci; odvtedy je v ruinách. V rokoch 1938 – 45 bola obec pripojená k Maďarsku.

Významná archeologická lokalita: eneolitická výšinná osada badenskej kultúry s laténsko-dáckymi nálezmi z prelomu letopočtu. V rokoch 1954, 1960 a 1961 boli v lome na hradnom kopci objavené dva depoty bronzov (361 predmetov prevažne ozdobného charakteru, napr. lievikovité závesky, náramky, náramenníky, náplecné kruhy, prstene), ako aj jantárové koráliky, zlomok dlátka a kosáka, šidlo a dýky považované archeológmi za jeden celok. Na ich východný pôvod upozorňujú veľké zdobené polmesiačikovité plechové závesky. Hodejovský depot patrí do kosziderského horizontu a považuje sa za doteraz najväčší nájdený v Karpatskej kotline.

V 19. stor. vznikli pri alkalicko-železito-uhličitých prameňoch kúpele na liečenie vnútorných a kožných chorôb, po roku 1945 zanikli.

Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej (1826), v kostole organ z 1. polovice 18. stor., evanjelický a. v. kostol (1901), pomník padlým v 2. svetovej vojne (1946), na hradnom vrchu neogotická Kaplnka sv. Anny (1895).